Etela Farkašová má so zahraničnými literatúrami čulé vzťahy (zostavila a je zúčastnená v mnohých antológiách slovenskej literatúry, napríklad aj pre Indiu), ale tieto české tituly sú mimoriadne. V zbierke Cesty si autorky navzájom poéziu prekladali a v niektorých básňach ide doslova o filigránsku prácu, lebo len v istých riadkoch vplietli do veršov iný jazyk. Keď si človek tie verše o živote, prírode, meste, zvieratách, vzťahoch a myslení číta, cíti zvláštny pôžitok práve z toho, že ich píšu súbežne autorky z dvoch kultúr a dosahujú tak umocnenú harmóniu. Ako sa vlastne stretla Etela Farkašová s Milenou Fucimanovou, s ktorou si tak porozumela?
"Zoznámili sme sa prostredníctvom brnianskeho filozofa Josefa Šmajsa z Masarykovej univerzity, ktorý je známy aj u nás ako autor viacerých kníh o ekologickej problematike. Josef Šmajs pozná moje knihy, páčili sa mu aj ilustrácie mojej priateľky Kvetky Fulierovej (ilustrovala mi 17 kníh). Chcel, aby urobila obálku jeho novej filozofickej knižky, ale vydavateľ si ju predstavoval inak a tak podklad pre obálku si s radosťou prevzala Milena Fucimanová. Nasledovala výmena kníh medzi nami, ich vzájomné recenzovanie. Tak sme sa spoznávali, až napokon prišiel nápad spoločnej dvojjazyčnej knižky, ktorej sme dali symbolický názov Cesty (motívy cesty sú prítomné v našej poézii a názov vyjadruje aj našu cestu k sebe a budúcnosť). V tom, že si vzájomne preložíme vybrané básne, sme sa rýchlo zhodli, vzápätí prišla Milena s návrhom, aby spolužitie našich dvoch jazykov bolo ešte bližšie, a tak čeština sa v nich mieša so slovenčinou aj v rámci jednotlivých básní. Je len prirodzené, že na vzniku knižky sa výtvarne podieľala Kvetka Fulierová a v jednej chvíli sme si s úsmevom uvedomili, že sme vlastne tri mená začínajúce na F! Vyzerá to tak, že naša spolupráca prerastie do širšej slovensko-českej literárnej spolupráce, z čoho mám ozajstnú radosť.“
S Markétou Hejkalovou, ktorá vydala Divné dny, sa zasa Etela Farkašová zoznámila na stretnutí stredoeurópskych spisovateliek, kde každá autorka prezentovala ukážky zo svojej tvorby v anglickom preklade. Opäť nastala výmena knižiek, diskusie aj príležitostné kontakty. "Vlani ma Markéta, ktorá je nielen prozaičkou a prekladateľkou (z fínčiny), ale aj vydavateľkou, oslovila, že pripravuje knihu noviel českých autoriek – svoju, už nebohej mamy Hany Pražákovej a dvoch ďalších (Viery Noskovej a Evy Tvrdej), a že by ma rada prizvala. Vybrala si novelu Na rube plátna. Milým prekvapením pre mňa bolo, že pár dní po vyjdení priniesli české noviny jej recenziu. Vcelku pozitívnu a povzbudzujúcu pre ďalšie podobné projekty.“ Etela Farkašová mala v Čechách aj dve prezentácie – hodinovú na veľtrhu Svet kníh, prezentácia knižky Divné dny bola zasa v Slovanskom dome za účasti všetkých autoriek. V pútavej zbierke má každá autorka iný štýl a próza Etely Farkašovej ju ozvláštňuje. Bol výborný nápad „prepašovať“ k českému čitateľovi aj slovenskú prozaičku. Potvrdili to samotní čitatelia na spomínaných autorských stretnutiach.
