O svojich zážitkoch rozprávajú nielen vojaci ako priami účastníci bojov, ale aj ich najbližší príbuzní, ktorých vojna zasiahla nepriamo.
Slovensko a jeho obyvatelia sa na počiatku 20. storočia, nie vlastným pričinením, stali súčasťou vojnových hrôz, ktoré mali byť začiatkom veľkých zmien vo vtedajšej Európe a nanovo pretvoriť jej mapu.
Poslanie publikácie s podtitulom Prvá svetová vojna jazykom prastarých otcov a materí je viacúčelové: okrem čitateľského zážitku môžu texty poslúžiť na ďalšie štúdium jazykovedcom, dialektológom, historikom jazyka, folkloristom a tiež etnológom, historikom a iným odborníkom, ktorí chcú prehĺbiť svoje bádanie, či už v oblasti jazyka a zemepisných nárečí a vývinu na Slovensku, alebo aj v otázkach týkajúcich sa napríklad histórie prvej svetovej vojny či jej ničivého dosahu na ľudstvo a vznik nezmazateľných zápisov v jeho pamäti.
Miloslav Smatana (1959) pôsobí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, pracuje v oblasti dialektológie.
VEDA
