Foto: Ikar
Alexander (1967) študoval na univerzite v Štokholme film, náboženstvo a filozofiu, dnes je jedným z najslávnejších švédskych spisovateľov. Alexandra (1966) sa narodila vo švédsko-portugalskej rodine. Venuje sa literárnej kritike a napísala viacero úspešných románov. Obaja manželia majú radi trilery, a preto chceli spočiatku spoločne napísať knihu, ktorá by nebola ovplyvnená tvorbou spojenou s ich menami. Zamýšľali do tohto žánru vniesť nové prvky inšpirované filmom, nové charakterové typy a zápletky.
Ich prvotina sa volala Hypnotizér a po prvý raz sa v nej objavila postava švédskeho vyšetrovateľa s fínskymi predkami Joona Linnu, ktorá sa objavuje aj v ďalších knihách. Kniha Ihrisko je však podstatne iná ako ich predošlé kriminálne romány (Zmluva podľa Paganiniho, Svedkyňa ohňa, Uspávač, Stalker). A v podstate to kriminálny román nie je.
Jasmin Pascalová-Andersonová má hodnosť poručíka švédskej armády. Počas misie NATO v severnom Kosove sa jej jednotka ocitne v boji. Jasmin stratí dvoch zo svojich mužov a sama je ťažko zranená. Na celých štyridsať sekúnd sa jej zastaví srdce, potom sa preberie k životu. Po prebudení hovorí o svojej skúsenosti z klinickej smrti: bola prevezená do tajomného prístavného mesta, ktoré predstavuje prechod medzi životom a smrťou a panuje v ňom krutý a nespravodlivý systém.
Jasmin je zo svojich zážitkov zmätená a rozrušená. Čo sa jej stalo počas tých vzácnych sekúnd, keď sa jej zastavilo srdce? A ako sa jej podarilo z mesta uniknúť a vrátiť sa do života? Jasmin sa podarí prekonať vojnovú psychózu, opustí armádu a začne v Štokholme nový život. Porodí syna, ktorému dá meno Dante. O päť rokov pri ťažkej dopravnej nehode syn utrpí vážne zranenie. Lekári mu môžu zachrániť život iba zložitou operáciou, pri ktorej mu musia zastaviť srdce, napojiť ho na mimotelový obeh. Jasmin si uvedomuje, že ak posmrtné prístavné mesto naozaj existuje, synček nebude schopný vrátiť sa do života vlastnými silami. A preto tam musí byť s ním.
Väčšina deja knihy sa odohráva v čomsi ako očistec. Tu sa hlavná hrdinka prvý raz ocitá, keď je postrelená počas služby a potom druhýkrát, keď jej päťročnému synovi musia počas operácie zastaviť srdce. Všetko sa prelína s normálnym svetom. Posmrtný život je vykreslený ako čínske prístavné mesto, kde ľudia po smrti nastupujú na lode, ktoré ich odvezú na večnosť. Napriek tomu niektorí zostávajú v prístave, to sú tí, ktorí sa ešte môžu vrátiť medzi živých. Čas tu plynie omnoho pomalšie ako v normálnom svete, čo dáva hrdinke čas aj niekoľko hodín v ríši po smrti, zatiaľ čo jej srdce nepracuje iba sekundy.
V ríši po smrti však vládne neprávosť, a tak sa vracia, aby zachránila syna pred istou smrťou. Dejová myšlienka a zápletka ma zaujala a bola dobre spracovaná, ale na môj vkus kniha nemala dostatočný spád. Prvú polovicu som sa niektorými úsekmi prehrýzala a zdali sa mi zdĺhavé. Aj v tejto knihe sa prejavuje typická severská ponurosť a brutalita, s akou severskí autori vykresľujú násilie. Za prečítanie však kniha stojí.
