V knihe sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou – so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše.
Americká poviedkarka Lucia Berlin (1936 – 2004) písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade; úžasnými rokmi, ktoré prežila v čilskom Santiagu; tromi manželstvami; celoživotným problémom s alkoholizmom, a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. V roku 2004 umrela v kalifornskom Marina del Rey. Jej dielo prirovnávajú právom ku knižkám Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova.
Z anglického originálu A Manual for Cleaning Ladies (Zephyrus Image, 1977) preložila Aňa Ostrihoňová.
Inaque
