Vtedy sa hovoril známy vtip, ktorý bol otázkou – prečo chodia vždy dvaja policajti spolu? Jeden vraj vie písať a druhý čítať. Tento „vtípek“ má korene ešte asi v dávnych časoch, keď mali „strážnici“ na starosti jednotlivé ulice či štvrte mesta a hliadkovali – asi vo dvojiciach – aby bol všade poriadok. Práve tí ľudia, ktorí sa venujú profesii, čo dáva všetko „na poriadok“ a vychováva, bývajú často terčom vtipov, lebo ľudia nemajú radi, keď ich niekto usmerňuje. Tak sa robia vtipy z učiteľov, ale bývajú aj lekárske či hudobnícke. Vlastne – každej profesii sa ujde! Známy je aj cyklus vtipov o blondínkach, ktorý má však zasa celkom iný zdroj inšpirácie.
Teraz sa môžeme teda zasmiať na policajtoch. Humorista, grafik a maliar Milan Stano vydal vo svojom vydavateľstve knižku práve z tejto oblasti nazvanú Policajti v anekdotách. Zozbieral 1 197 anekdot a 165 karikatúr o policajtoch. Keď kedysi nakrútil Miloš Forman vynikajúci film Hoří, má panenko, ktorý sa odohrával na hasičskej zábave, hasiči sa na neho urazili a režiséra odsúdili, lebo si z nich robí žarty. Policajti to určite neurobia, lebo tí dnešní sú už iste nad vecou a tieto anekdoty sa rodili v priebehu desaťročí. Sú väčšinou láskavé a nevinné, úsmevne vystihujú vzťah previnilcov a „dozoru“. Napríklad: Policajný náčelník vyčíta svojmu podriadenému: „Ako je možné, že vám ten zlodej ušiel? Veď bol oveľa starší a mal dva ťažké kufre!“ A policajt odpovedá: „Ale on mi neušiel, pán náčelník, ja som ho predbehol!“ Troška intelektuálnejší: Dvaja policajti sa zhovárajú: „Kolega, Ave Cézar a Ave Maria boli súrodenci?“ „Bývajú v našom obvode?“ opýta sa ten. „Nie.“ „Tak potom, čo nás je do toho!?“
Niektoré anekdoty sú dosť ostré, ale kto si ide čítať knižku humoru, musí sa naladiť inak, ako keď ide čítať zbierku nežných veršov a zbaviť sa predsudkov. Tolerantnosť je predpoklad dobrej zábavy. Milan Stano zbiera vtipy medzi ľuďmi, odpočúva ich, reprodukuje z rôznych záznamov a ponúka to, čo vytvorila ľudová tvorivosť. S tou sa nedá polemizovať. Dnes si ľudia už nerozprávajú vtipy tak často ako kedysi, lebo sa zmenil spôsob života. V minulosti sa niektorým anekdotám hovorilo aj rádioaktívne, lebo kritizovali moc, a to mohlo byť aj nebezpečné. Teraz si ľudia môžu hovoriť, čo chcú a anekdoty strácajú adrenalín. Kto sa však začíta do tejto knižky, určite sa na niečom zasmeje a stotožní sa s kratučkým pranierom, ktorým vtipy sú a ktorý sa aj v dnešných časoch zíde. Politici sa vadia, vtip a humor nemajú, a čo horšie – aj profesionálni humoristi ho pri nich strácajú. Takže? Kto rozosmeje toto „smutné kráľovstvo“? Azda troška aj táto knižka. Treba ešte pripomenúť, že Milan Stano, známy karikaturista, grafik a maliar, vydáva už niekoľko rokov aj nezávislý humoristicko-satirický dvojtýždenník Kocúrkovo.
