Pre intelektuálov a umelcov bola v tridsiatych rokoch 20. storočia kozmopolitným centrom sekulárneho osvietenstva. Clarková v knihe s podtitulom Stalinismus, kosmopolitanismus a vývoj sovětské kultury 1931–1941 opisuje a interpretuje kultúrne dejiny Moskvy v tridsiatych rokoch.
Autorka prostredníctvom diela Sergeja Ejzenštejna, Sergeja Tretiakova, Michaila Koľcova a Iľju Erenburga približuje jedinečnú atmosféru obdobia poznamenaného stalinizmom a čistkami. Podľa Clarkovej je toto desaťročie kľúčovým obdobím prehistórie pojmov, ako je transnacionalizmus, kozmopolitizmus a svetová literatúra. Predstiera polemický a politický kontext pre porozumenie kanonickým dielam autorov, ako je Brecht, Benjamin, Lukács a Bachtin. Moskva, čtvrtý Řím prelamuje intelektuálnu železnú oponu, ktorá obklopuje kultúrne dejiny stalinistického Ruska, a rozširuje interpretačný rámec o významné kontakty vtedajších predstaviteľov kultúry so západnými intelektuálmi a trendmi. Zapojenie málo prebádaného medzinárodného rozmeru do interpretácie sovietskej kultúry prispieva k lepšiemu pochopeniu svetovo významnej úlohy stalinskej Moskvy. Katerina Clarková (1941) pôsobí ako profesorka komparatívnej literatúry a slovanských jazykov a literatúr na Yaleovej univerzite.
(česky).
Academia
