Foto: Portál (Martinus)
Najznámejším sa stal vďaka skúmaniu prejavov davového správania sa počas Francúzskej revolúcie, publikovanom v roku 1895 v knihe Psychológia davov. V diele okrem toho zachytil aj viaceré trendy, na ktoré neskôr nadviazali významní intelektuáli 20. storočia, predovšetkým Sigmund Freud, Hannah Arendtová, José Ortega y Gasset, Elias Canetti a ďalší. Prečo teda čítať Le Bona v súčasnosti?
„Vstupujeme do veku davov,“ znie základný predpoklad knihy, týkajúci sa ďalšieho vývoja, a ten od konca 19. storočia nenecháva na pochybách, že uvedený výrok bol až prorocký. Na základe pozorovaní davov Le Bon zhrnul ich vlastnosti a upozorňuje na priemernosť až barbarskosť davov. S davmi sa nedá diskutovať, skôr konajú pod vplyvom vodcov. Vo vyostrenej situácii sa dokážu správať aj mimoriadne násilne, nie je to však nevyhnutné, autor opakovane zdôrazňoval, aké je dôležité, aby vodcovia davov poznali psychológiu ich fungovania práve kvôli zvládnutiu náročných podmienok. Vzniknúť môžu dokonca aj hrdinské a cnostné davy.
Ľudí v dave sa týka jav nazvaný deindividualizácia, pri ktorom dochádza k potláčaniu osobnosti, impulzívnemu správaniu, silným emóciám, pocitom moci a tiež anonymity. Človek potom zvyšuje svoju toleranciu na porušovanie noriem a necíti zodpovednosť za svoje konanie. Emócie sa šíria tak rýchlo, až sa v tejto súvislosti hovorí o „duševnej nákaze“. „Jedinec v dave je zrnko piesku obklopené inými zrnkami, ktorými zmieta vietor, ako sa mu zapáči.“ V kombinácii s potlačením racionálneho uvažovania v dave dokážu vodcovia vynikajúco využiť svoje rétorické schopnosti: ich prednes nemusí byť logický a už vôbec nie podložený argumentáciou. To, čo zaváži, sú skôr slogany, jednoduché a úderné posolstvá, väčšiu váhu má tiež všeobecne zrozumiteľná symbolika.
Pre Le Bonovo vnímanie davov hralo dôležitú úlohu aj náboženstvo a viera prenášaná do akceptovania autority a príkazov pochádzajúcich od vyššej bytosti (napr. vodcu) a znepriatelenia si všetkých, ktorí neuznávajú pravdy šírené autoritou.
Le Bon si uvedomoval obmedzenia vlastnej analýzy a vyzýval na jej rozpracovanie. Vedel, že si vybral len určité situácie, nenárokoval si na objav všeobecne platných zákonitostí. Podobne ako iné klasické diela, aj Psychológiu davov je nutné vnímať v kontexte doby, v ktorej vznikla. Nie je to odborná kniha v dnešnom zmysle, keď sme zvyknutí na pomerne presné definície a objektívne metódy. Le Bon skôr vyberal ukážky tak, aby podporili jeho tézy. Na davy tak, ako ich poznáme v súčasnosti, má značný vplyv aj mechanizmus moci a dohľadu, napríklad polícia. Davy tiež vznikajú z iných ako politických a náboženských dôvodov, napríklad ako dôsledok prírodných katastrof. Napriek tomu je dôležité poznať dielo Le Bona, pretože davy sú a stále budú zásadnou súčasťou existencie spoločností a vždy sa tiež budú objavovať snahy o ich ovládanie.
Gustave Le Bon: Psychologie davu, Portál 2016
