Bol redaktorom Kultúrneho života v jeho slávnom období, v 60. rokoch. Žiaľ, zomrel ešte v roku 1967, a tak som už len počúvala starších novinárov spomínať na tohto šarmantného, vtipného a rozhľadeného človeka. Rozprávali spomienky veselé, milé, bohémske. Bola som na „Miloška“ – ako ho volali kolegovia z Kultúrneho života – zvedavá, a tak som so záujmom siahla po knihe Medzi dvomi svetmi, ktorú napísal jeho syn Miloš, zvaný tretí. Prvý v poradí Milošov v rodine Ruppeldtovcov bol hudobný skladateľ Miloš Ruppeldt, po ktorom sa volá aj hudobná škola v Bratislave, druhý bol práve otec autora knižky, spomínaný Miloško a tretí je teda sám autor.
Foto: IKAR
Knižka ma nesklamala, mnohé mi dopovedala, objasnila súvislosti a spresnila košatý rodokmeň Ruppeldtovcov (napríklad aj to, že šikovná scenáristka Danica Hričová, predtým Haláková, ktorá naštartovala úspech Búrlivého vína, je dcérou a vnučkou Ruppeldtovcov). Základom rozprávania je však príbeh veľkej a nezvyčajnej lásky autorových rodičov – Miloš Ruppeldt (druhý) si totiž vzal za manželku Angličanku Jean, ktorá sa s radosťou „privydala“ na Slovensko a cítila sa tu dobre. Mať cudzokrajnú mamu a cestovať na prázdniny k starým rodičom do Anglicka bolo v tých časoch dosť raritné. Dobre sa o tom aj číta. Výnimočné boli ale aj osudové okolnosti, ktoré k manželstvu viedli, ako aj ďalší život slovensko-anglickej rodiny. Miloš Ruppeldt (druhý) bol aktívny intelektuál, angažoval sa v diplomacii, bol pravou rukou Vladimíra Clementisa, a tak cez jeho súkromie – lebo knižka je písaná z domáckeho uhla pohľadu – sa čitateľ dozvedá o „intímnych vôňach a farbách“ i paradoxoch histórie.
Autor pridáva k rozprávaniu o rodičoch aj svoj životný príbeh (on sám zomrel tesne pred premiérou knihy), ktorý je tiež zaujímavý. Miloš Ruppeldt tretí pracoval ako dramaturg a scenárista v televízii a na Novej scéne. Po revolúcii bol aj diplomatom a reprezentoval Slovensko v Londýne. V knižke vystupuje množstvo známych ľudí, priateľov „starých“ Ruppeldtovcov, autorových priateľov, je tam aj krásne vyznanie ženám jeho života, najmä manželke Vlaste, množstvo zaujímavých fotografií, sú tam zmienky o ďalších členoch rodiny Ruppeldtovcov. Patrila do nej napríklad aj Táňa Ruppeldtová, známa novinárka a vážená prekladateľka z angličtiny.
V knižke je aj časť o Viere Husákovej-Müllerovej, ktorá pracovala v Kultúrnom živote s Milošom Ruppeldtom a boli veľmi dobrí kamaráti. Vždy na neho a celú ich rodinu – už ako naša kolegyňa v Novom slove – spomínala veľmi srdečne. Rada rozprávala žartovné historky, napríklad o Štefi, ktorá upratovala v oboch domácnostiach a bola veľmi zábavná. Práve v tejto pasáži mi ale nepasovala zmienka o tom, ako Viera Husáková (zdroj – Štefi) upratovačku „prepustila“. Malo sa to stať po tom, čo sa Štefi po istom prejave opýtala Viery Husákovej, či Gustáv Husák nie je náhodou „mešuge“. Z tejto epizódy Štefi zrazu vyznieva ako odvážna disidentka, kým Husáková ako trápna urazená panička. To ozaj nesedí. Jednak nikdy v jej rečiach nebol ani tienik rozhorčenosti na Štefi, bol to samý humor, a jednak by takú kuchynskú pletku ani neriešila. Viera Husáková bola priateľkou, neskôr manželkou politika vo veľmi kontroverznej pozícii, a tak si vypočula od ľudí všeličo. Nikdy sa nad tým nerozhorčovala, bola „nad vecou“. Určite by nešla do „boja“ so Štefi. Táto kuchynská epizóda, vrhajúca nepriaznivé svetlo na V. H., je troška pod úrovňou inak veľkorysého rozprávania. Ale každý si pamätáme niečo iné a inak. Na to sú dobré podobné knihy – spresňujú, konfrontujú, obhajujú, zatracujú. Dotvárajú mozaiku, a to je ono.
