Sýtymi farbami ich ilustroval Drahomír Trsťan. Básničky majú nezvyčajné námety – napríklad nespavosť alebo smäd. Originálne znejú aj baladické verše o macíkovi: „Predstav si mesto, len to skús, ulicou ide autobus. Posledný je to nočný spoj. Možno v ňom sedí macko môj.“ Je tu aj báseň o blche, ktorá nechce spať, aj uspávanka pre kukučku či pre veľrybiatko. A nájde sa aj klasická uspávacia náladovka: „Pozhasínaj každé svetlo. Pozri, koľko hviezd sem zlietlo. Dobrú nôcku, svetielka, nás už čaká postieľka.“ Hevier asi ukolíše aj dospelých nespavcov.
Pre staršie deti je knižka Ivana Lesaya A-KO-ŽE s podtitulom Lesankin fantastický svet. V publikácii je množstvo zábavných ilustrácií a dobre pôsobí aj nápad, že niektoré sú umiestnené akože na papier z písanky. Autorkou ilustrácií je Petra Lukovicsová. Všetko sa začína úryvkami zo zápisníka Lesankinho tatka. Tak sa volá aj prvá kapitola a začína sa ňou dobrodružné putovanie otca s dcérkou, v ktorom sa mieša fantázia a skutočnosť, rozprávanie je to veselé a nápadité. Odohráva sa v Lesankove, kde sa príbehy dejú iba „akože“. V knižke sa skúma aj známy rozprávkový stav „v krajine za zrkadlom“, tu však ide predovšetkým o humor. Skrátka – veľa odvolávok, veľa podnetov. Vidno, že autor svet detí dobre pozná. Knižku venoval svojej dcérke Svetlanke, jej mame a jej kamarátkam.
Treba si však aj zajesť, prípadne osladiť život. Pri výbere vhodnej lahôdky poradí knižka Prestreté (Paleo dobroty na dni všedné i sviatočné.) Sú to dezerty Waldemara Švábenského a Eduarda Hrdého. Pečené jablká sú síce známe, ale tieto vyzerajú na gastronomický vynález – kombinujú sa totiž s gaštanovým pyré a s mascarpone zmiešaným s javorovým sirupom. Pre náročnejších gurmánov je v knižke recept na tortičky z hovädzieho špiku, pašternákový puding, parfait z chia semienok, orieškové knedličky, mango terinku a podobné zvláštnosti. Skrátka, kuchári a maškrtníci sa môžu s touto knižkou vyblázniť.
A aby sa cez sviatky povzniesol najmä duch, pridávame knihu Viedenská maľovaná kronika (Chronika Picta, Marek z Káltu, 1358 – 1370). Z latinského originálu preložili Július Sopko a Tünde Lengyelová, štúdiu napísal Ján Lukačka. Ide o slovenskú verziu stredovekej pamiatky (je zreprodukovaná aj preložená), ktorú uchováva Sečéniho knižnica v Budapešti.
