Jedna hovorí o dejinách spoločnosti a druhá o tom istom, len cez históriu jednej rodiny. Tú prvú – Nebo, peklo, politika, napísal Michal Vaľo, tú druhú, s nežným názvom Konvália, Denisa Fulmeková. Michal Vaľo bol generálnym prokurátorom (knižka má podtitul generálneho prokurátora) a dotýkali sa ho tie najbúrlivejšie udalosti posledných desaťročí. Vezmime si už len názvy kapitol: Pravda o 17. novembri, Postoje možných aktérov „zamatovej revolúcie“, Delenie federálnej prokuratúry, Falšovanie podpisových hárkov, Zavlečenie prezidentovho syna, Kauza Technopol, Privatizácia, Vzdanie sa funkcie generálneho prokurátora, Moje trestné stíhanie. Ako vidno, samé horúce témy. Koho zaujímajú dejinné procesy, špeciálne tie naše, tak si so záujmom bude konfrontovať svoje názory s tým, ako to vidí Michal Vaľo. Objemná knižka je z radu tých, ktoré sa snažia objasniť udalosti osobným svedectvom, čo je vždy najzaujímavejšie. Milovníci politickej literatúry si prídu na svoje, či sa už stotožnia, alebo sa budú rozčuľovať.
Celkom iný typ knižky je Konvália Denisy Fulmekovej s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga. O tom, že je táto, ešte stále mladá spisovateľka, vnučkou kontroverzného básnika a kňaza Rudolfa Dilonga, sa – aspoň v literárnych kruhoch – vedelo, no až teraz sa dozvedáme celú pravdu. Denisa Fulmeková píše o všetkých postavách zaujímavého rodinného príbehu, píše o tom, ako sa jej babka Valéria po prvý raz uvidela s básnikom a františkánskym mníchom Dilongom. Dočítame sa aj o tom, kto bola tajomná Ria Valé, ktorá vydala zbierku básní so záhadnou fotografiou, ako sa narodila malá Dagmar, Denisina mama, budúca čiernovlasá a čiernooká pani Kotová. Pre autorku muselo byť napísanie tejto knižky síce radostnou prácou, ale aj veľmi ťažkým orieškom, lebo o rodine sa ťažko píše a ešte k tomu o rodine s takým zložitým osudom. Veď Rudolf Dilong, františkán, sa do Valérie, mladej inteligentnej a krásnej židovky, zaľúbil práve v čase Slovenského štátu (slovakštátu, ako píše Denisa Fulmeková), a tak pred autorkou stála úloha zasadiť tento osobný jemný (hoci komplikovaný) príbeh do surovej reality doby, a to ešte v podobe výnimočnej netradičnej dvojice. Musela sa príbehom doslova prekopávať a treba jej uznať, že to urobila so cťou a spravodlivo. Neprikrášľovala, bola vecná, ale z rozprávania cítiť lásku a citlivú účasť v osude. Rozprávanie je bohato doplnené citátmi, fotografiami z rodinného albumu a dokumentmi z archívov. Vnučka spisovateľka si splnila povinnosť voči rodu, ale zároveň napísala knižku, ktorá sa dobre číta a vypovedá o celom Slovensku, a to v medzinárodných súvislostiach. Žiaľ, píše aj o tom, že osudy mnohých príbuzných boli tragické. Rudolf Dilong vystupuje z knižky ako veľmi zaujímavý básnik a človek, ktorý veľa tvoril a stále zápasil. Vnučka ho neidealizuje, spoznáva ho pri písaní a až teraz si naplno uvedomuje, kto bol a aký bol jej dedko. Skrátka, je to veľmi zaujímavé čítanie pre každého, koho zaujímajú dejiny. Tie si vedia s ľuďmi zahrať veľké drámy, ale v knižke má autorka všetko pod palcom – text je viac než rodinná kronika.
