Smerovanie tohto diela naznačujú už úvodné básne Hodiny na veži, Druhý hlas, Tretí hlas, v ktorých sa hovorí o plynutí času a o samočistiacej schopnosti poézie.
„Zbierka Oblúky je oblúkom rekapitulujúcim spomienky z detstva, zážitky z vidieka, no vypovedá aj o vzťahoch mužského a ženského sveta, pričom za najpozoruhodnejšiu z celého výberu považujem báseň Kraslica,“ píše o knihe poetka a prekladateľka Jana Báliková. „Šimonove verše sa čítajú čisto a plynulé, pričom sú do nich pôsobivo a absolútne nerušivo začlenené rýmy, asonancie i konsonancie a slovné hračky. Všadeprítomný je jemný humor, nostalgia a filozofujúci podtón. Autor sa neštylizuje, jeho výpovede vyznievajú spontánne a z nich vyplývajúce pointy sú nevtieravé, no čitateľa vedú aj k úvahám o tom, čo zostalo nevypovedané. Výstižne to charakterizuje záverečné dvojveršie básne Recitácia: ..A medzi slovami nech čistým hlasom / vyzváňa ticho.“
Germanista, básnik a prekladateľ Ladislav Šimon (1938) je autorom niekoľkých zbierok básní, písal i rozhlasové hry a texty piesní populárnej hudby. Venuje sa prekladaniu básnických, prozaických a literárnoteoretických textov z nemčiny (Goethe, Rilke, Morgenstern, Brecht, Dürrenmatt, Hesse, Schlink, Unger, Zweig a i.) a poľštiny, problematike expresionizmu v nemeckej literatúre, prijímaniu nemeckej literatúry na Slovensku a teórii prekladu.
Literárna nadácia STUDŇA
