Kniha týždňa: Peklo v stratenom raji

Sú prírodné kmene rovnocenné modernej západnej spoločnosti? Máme právo meniť, pretvárať ich životy a myslenie len preto, že tie naše považujeme za vyspelejšie a efektívnejšie?

10.03.2017 16:00
debata
Hanya Yanagihara: Lesní ľudia Foto: Slovart
Hanya Yanagihara Lesní ľudia Hanya Yanagihara: Lesní ľudia

Rozsiahly debutový román Lesní ľudia spisovateľky havajsko-kórejského pôvodu Hanya Yanagihara, hovorí o zásahoch. O egoizme človeka, ktorý si samoľúbo navliekol kabát nositeľa práv. Lesní ľudia sú znepokojujúcou sondou do myslenia extrémne ctižiadostivého vedca, ktorého zámery síce boli naoko humánnejšie a sofistikova­nejšie, ale honba za vlastnou slávou ich zaobalila do duchovne vyprázdnenej pozlátky. Azda práve preto nehrá rolu fakt, či ide o nové územia, drahocenné nerastné suroviny, prírodné bohatstvo, alebo vedu – keď sa z raja stáva peklo, v sutinách zhoria všetky hodnoty.

Abraham Norton Perina je doktorom medicíny, uznávaným virológom a vedcom, nositeľom Nobelovej ceny. Jeho príbeh sa začína pomerne neštandardne – uverejnenými mediálnymi správami, v ktorých sa dozvedáme o obvineniach zo sexuálneho zneužívania mladistvých, ktorým vyše sedemdesiatročný lekár čelí.

Koncepčne zaujímavý úvod, ktorý od začiatku zvyšuje naratívnosť a buduje napätie, dopĺňa predslov jeho blízkeho priateľa a mladšieho učenca – doktora Ronalda Kuboderu. Ten hrá v príbehu dôležitú úlohu. Nortona ospevuje až do podozrivých výšin, nepripúšťa nijaké z jeho možných morálnych prehreškov a s jeho nelichotivou situáciou hlboko súcití.

Vedecký prínos, vďaka ktorému zmenil vnímanie medicíny a ľudstvu vôbec po prvý raz umožnil aspoň vzdialene pričuchnúť k možnej nesmrteľnosti, kladie nad všetko ostatné. Pretože to bol práve Norton Perina, ktorý po štúdiu na lekárskej fakulte odišiel spolu s antropológom Paulom Tallentom na vzdialený ostrov Ivu'ivu v Mikronézii, aby tam hľadal a nakoniec našiel takmer mystický svätý grál – kmeň Opa'ivu'eke, ktorého príslušníci sa dožívajú niekoľkonásobne vyššieho veku, ako je priemer ľudstva.

Dôvodom ich dlhovekosti je rituálna konzumácia mäsa rovnomennej korytnačky, ktorá v tele aktivuje takzvanú telomerázu, unikátny enzým podporujúci zachovanie fyziologickej zdatnosti. Na odplatu však v mozgu spúšťa mechanizmy duševnej retardácie, ktoré domorodcov čoraz viac odďaľujú od ich starého duchaprítomného ja.

Sprvu vábivo a takmer geniálne vyznievajúce opisy vedeckého prínosu obvineného doktora, neskôr napáda a rozkladá rozprávanie samotného Nortona. Pozornému oku neujde ani patologická spätosť s jeho obhajovateľom Ronaldom Kuboderom, a preto nie sme prekvapení, že je to práve on – Ron, kto presvedčí Perinu na písanie pamätí. Ústredná časť knihy Lesní ľudia je voľnou autobiografiou Nortona Perinu doplnenou mnohopočetnými poznámkami jeho zanieteného obdivovateľa.

Fascinujúca cesta

Rozprávačský štýl autorky púta pozornosť svojou vycibrenosťou, komplexnosťou, poznaním nuáns medicínskeho a antropologického odboru, ako aj vedomosťami z oblasti histórie a kolonizovania tichooceánskych ostrovov. Vzhľadom na neprehliadnuteľnú „vypísanosť“, zložitosť používaných vetných konštrukcií a prepracovaný sujet je až neuveriteľné, že máme do činenia s autorskou prvotinou.

Lesní ľudia sú dobrodružným románom, epickým príbehom s hororovými prvkami, pútavým pohľadom do prostredia vedcov (ktorí občas uprednostnia vlastnú slávu pred rozšírením hraníc poznania), ale aj fascinujúcou cestou do džungle, kde odhaľujeme spôsob života ostrovných domorodcov. Zároveň však knihu môžeme označiť aj ako komornú autobiografickú (aj keď fiktívnu) prózu, v ktorej nahliadame nielen do tajomných priestorov chatrčí kmeňa Opa'ivu'eke, ale rovnako tak vchádzame aj do skrytých a temných zákutí Nortonovej mysle. Kniha navyše otvára množstvo etických otázok ohľadne kultúrneho relativizmu a „morálnosti“ kolonizovania.

Na vlastnú päsť

Aby sme pochopili zložitú a v mnohom si protirečiacu osobnosť Nortona Perinu, musíme sa pozrieť hlboko do jeho detstva. Už v polorozpadnutom dome v nenápadnom a nepodstatnom americkom vidieckom mestečku nachádzame kľúč k jeho neskoršej obsedantnej túžbe po uznaní. Éterická, neuchopiteľná matka, ktorej čaro vytvárala výhradne jej krása, flegmatický, neambiciózny a citovo chladný otec boli pre Nortona odmalička výkričníkom a pripomienkou úpadku potenciálu. Spolu s bratom Owenom, básnikom a jediným spolupútnikom, od detstva nepokryte pohŕdali oboma rodičmi a vzájomne sa trénovali v emocionálnej rezervovanosti. Lenže Norton nebol géniom od narodenia, štúdiom na lekárskej fakulte prechádzal len tak-tak, navyše si nevytváral pevné profesionálne ani ľudské vzťahy. Okrem nevysvetliteľne tajomného puta s Owenom ostávalo jeho srdce roky chladné a nemenné.

Z prostredia nekonečného pitvania myší v laboratóriu ho vytrhla až pozvánka antropológa Tallenta na cestu za tajomným kmeňom v Mikronézii. Ani v tomto prípade však nešlo o akési vycítenie skrytého talentu mladého vedca, dôvodom výberu bola tendencia fakulty zbaviť sa jedného z priemerných študentov. Cesta však Nortonovi zmenila život, aj keď jej hlavnou hnacou silou bol očarujúci a inteligentný antropológ Tallent.

Z tichého a nesebavedomého medika sa vodca stáva až po tom, čo sa potvrdí základná hypotéza výpravy, a to, že kmeň Opa'ivu'eke skutočne existuje, tak ako existuje rovnomenná korytnačka. Infiltrácia do dediny domorodcov však skupinu vedcov čoskoro rozdeľuje. Tallent chce zachovať jej pôvodný spôsob života, a preto rázne odcudzuje Nortonov nápad vyviezť z ostrova korytnačie mäso spolu s niekoľkými domorodcami. Perina preto koná na vlastnú päsť, neváha zneužiť dôveru miestneho obyvateľstva, neštíti sa narušiť krehký poriadok kmeňa, znesvätiť rituály, ktoré jediné vytvárajú harmóniu v danom spoločenstve.

Presne ako Tallent predpokladal, sa po zverejnení bombastických zistení na ostrov hrnú farmaceutické spoločnosti z celého sveta a krok po kroku deštruujú izolovaný raj v džungli. Z akéhosi tichého ozývania sa svedomia, alebo možno len zo samoľúbosti si Norton okrem zmätených domorodcov prináša na Západ aj desiatky miestnych detí, ktoré ho neskôr pripravia o reputáciu.

Odsúdený nobelista

Akokoľvek fascinujúco a záhadne postava Perinu pôsobí, jej základ nie je celkom fiktívny. Spisovateľka Hanya Yanagihara ju vytvorila na základe príbehu skutočného vedca so slovensko-maďarskými koreňmi, Daniela Carltona Gajduseka. Tento popredný virológ, imunológ a laureát Nobelovej ceny bol v roku 1997 odsúdený za pohlavné zneužívanie siedmich chlapcov, ktorých si adoptoval a osvojil spolu s ďalšími viac ako štyridsiatimi deťmi mikronézskeho a melanézskeho pôvodu.

V danom kontexte tak Gajdusekov objav degeneratívnej choroby mozgu, ktorú si domorodci medzi sebou prenášali rituálnou konzumáciou mozgov, vyznieva ako machiavelistický hyenizmus. Podobne znepokojivá je aj podoba Nortonových vedeckých zámerov – či už sa čitateľ prikloní na Ronovu stranu a v rámci medzinárodného úspechu Perinových výsledkov prižmúri oči nad jeho morálnymi pokleskami, alebo bude držať stranu antropológovi Tallentovi, ktorý sa v tichosti stratil zo sveta vedy, pretože si nikdy neodpustil vlastné priloženie ruky k dielu.
No Norton Perina nemôže z príbehu vyjsť ako rovný a čestný človek. Prečo? Odpoveď je jednouchá. Tam, kde sú ruky krvavé, účel prostriedky nesvätí.

Hanya Yanagihara: Lesní ľudia
Preklad Darina Zaicová, Slovart 2016

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha týždňa #domorodec #Hanya Yanagihara #Lesní ľudia #Abraham Norton Perina