Cena Dominika Tatarku za rok 2016 patrí svedectvu doby

Dvaja rôzni autori, dve výpovede o rôznych životných príbehoch, no jeden spoločný menovateľ – pamäť. Laureátmi prestížnej literárnej Ceny Dominika Tatarku za rok 2016 sa stali Alexander Balogh s knihou Ján Langoš - Strážca pamäti (Artforum) a Ján Štrasser s publikáciou František Mikloško - Rozhovory o dobe a ľuďoch (Slovart).

14.03.2017 17:51
Alexander Balogh (vľavo) a Ján Štrasser Foto: ,
Laureátmi Ceny Dominika Tatarku za rok 2016 sa stali Alexander Balogh (vľavo) a Ján Štrasser.
debata (4)

„Tento rok porota vybrala dvoch rovnocenných nositeľov ceny. Nie je to zvyčajné, ale ani celkom výnimočné,“ poznamenal k laureátom ceny predseda poroty Peter Zajac. Viacnásobného víťaza mala Cena Dominika Tatarku naposledy v roku 2014, keď porota ocenila spisovateľku Milu Haugovú a kolektív štyroch editorov – Martina Bútoru, Grigorija Mesežnikova, Zoru Bútorovú a Miroslava Kollára – za knihu Odkiaľ a kam.

Podľa Zajaca bolo rozhodnutie o tohtoročných laureátoch jednomyseľné aj preto, lebo sa ich tituly veľmi vhodne dopĺňali. „Obe knihy prezentujú osobnosti verejného života z ľudskej, spoločenskej aj politickej stránky a dokumentujú príbeh ich životnej integrity,“ tvrdí Zajac o ústredných osobnostiach kníh.

Bývalého disidenta, ponovembrového politika a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša (1946 – 2006) predstavil publicista Alexander Balogh prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych v navzájom prelínajúcich sa textoch. O čase pred revolúciou a po nej rozpráva v knihe básnika, esejistu, textára a prekladateľa Jána Štrassera aj politik František Mikloško, ktorý neopomína kľúčové udalosti dejín našej republiky ako Chartu 77, sviečkovú manifestáciu či rozdelenie Československa.

„Z hľadiska výberu bolo rozhodujúce aj to, že obidve knihy reprezentujú formu tzv. oral history alebo osobného svedectva. Tento žáner má v súčasnosti veľmi dôležitú funkciu. Autorom rozhovorov, Alexandrovi Baloghovi aj Jánovi Štrasserovi, sa podarilo zachytiť veľmi pôsobivé výpovede svedkov našich čias,“ tvrdí Zajac.

Okrem uchovania „pamäti“ daného obdobia bolo pre porotcov mimoriadne dôležité aj ďalšie kritérium – pravdivosť. „Základnou črtou rozhovorov je to, že na rozdiel od mnohých iných nie sú odpovede prikrášlené či skreslené. Sú pravdivé. Tak ako je pravdivý František Mikloško a jeho životný príbeh, je pravdivý aj rozhovor s ním a takisto, ako bol pravdivý život Jána Langoša, je pravdivá aj kniha Alexandra Balogha,“ myslí si predseda poroty, podľa ktorého sú Langoš aj Mikloško osobnosti, pre ktoré bola a je pravda nosným princípom.

Cenu Dominika Tatarku od roku 1995 udeľuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Minulý rok si ocenenie prevzala spisovateľka a novinárka žijúca vo Švajčiarsku Irena Brežná za knihu Nevďačná cudzin(k)a, ktorú do slovenčiny preložila Jana Cviková.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Štrasser #Alexander Balogh #Cena Dominika Tatarku 2016