Česť tvojej pamiatke, Paľo!

Posledná rozlúčka s Pavlom Vilikovským je dnes, 17. februára, o 12.30 v bratislavskom krematóriu.

17.02.2020 10:24
Pavel Vilikovský Foto:
Pavel Vilikovský (1941 Palúdzka - 2020 Bratislava)
debata (1)

Rúbe sa už v našom lese, vravíme my starci. Najnovšia správa z nášho lesa: 10. februára 2020 zomrel Pavel Vilikovský.

Zomrel dobrý spisovateľ. Zomrel spoľahlivý priateľ. Zomrel čestný človek. Na to, prečo bol Pavel Vilikovský dobrý spisovateľ, poukážu literárni vedci. Na to, prečo bol dobrý priateľ, sa budeme rozpomínať pri svojich stretnutiach my jeho priatelia. Ale v tomto nekrológu sa mi žiada vyzdvihnúť, aký bol Pavel Vilikovský čestný človek. August 1968 ho zastihol v redakcii Slovenských pohľadov. Hoci ho nikto z nej nevyháňal, nechcel sa zúčastniť na úpadku tohto časopisu a odišiel z jeho redakcie – aj na protest proti odvolaniu šéfredaktora Ferka – dobrovoľne. Niekoľko rokov sa potom živil iba tvrdou prekladateľskou prácou na voľnej nohe.

Ako však normalizácia pokračovala, pokúsil sa zdvihnúť hlavu iný literárny časopis – časopis Romboid – a to najmä od chvíle, čo riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Matej Andráš vymenoval za jeho vedúceho redaktora básnika Mariána Kováčika. Keď sa Marián Kováčik obzeral po niekom, komu by ponúkol funkciu svojho zástupcu, poradil som mu, aby oslovil Pavla Vilikovského. Urobil to, Pavel Vilikovský jeho ponuku prijal – a tento tandem urobil z Romboidu znova výborný časopis, ktorý pomáhal zväčšovať svetielko na konci normalizačného tunela.

Prišla nežná revolúcia, prišli noví ľudia, svoju robotu si urobil aj neľútostný čas, takže na robotu, ktorú za normalizácie urobil Romboid, sa zabudlo. A Pavel Vilikovský bol príliš vkusný človek, než aby svoj podiel na nej sám pripomínal. Zato však, keď v roku 2004 zomrel Marián Kováčik – hoci málokto si vtedy jeho smrť všimol – Pavel Vilikovský naňho nezabudol a v spomienke Za Mariánom Kováčikom v časopise Rak napísal: "Som presvedčený, že aj vďaka Romboidu a jeho vedúcemu redaktorovi sa nepodarilo skrútiť koleso literárneho vývinu späť do rokov päťdesiatych, hoci snaha o to v najvyšších sídlach moci určite nechýbala.“

Dnes, vo chvíli, keď sa lúčime s Pavlom Vilikovským, sa núkajú tieto jeho slová, aby sme ich povedali aj o ňom. Áno, aj Pavel Vilikovský – nielen dobrý spisovateľ, nielen spoľahlivý priateľ, ale aj čestný človek – sa zaslúžil o to, aby sa nepodarilo skrútiť koleso literárneho vývinu späť do rokov päťdesiatych. A zaslúžil sa o to nielen v časoch normalizácie, ale aj za tejto našej dnešnej nie vždy spravodlivej demokracie – a určite ani zajtrajšok sa nezaobíde bez jeho čestného svedectva. Nech teda slovo česť nadobudne znásobený význam aj v tom našom rozlúčkovom: "Česť tvojej pamiatke, Paľo!“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ľubomír Feldek #Pavel Vilikovský #Romboid #Marián Kováčik