Nenahraditeľný hlas historika. 2 217 dní z pera Ľubomíra Liptáka

Kniha Ľubomíra Liptáka s numerickým názvom - 2 217 dní a s podtitulom Slovensko v čase druhej svetovej vojny - je kniha múdra, napísaná s nadhľadom. Môže dať veľa poznatkov najmä mladým ľuďom, ktorí sa chcú orientovať v zložitej dobe. Pre pamätníkov je to však aj kniha plná reminiscencií.

obalka 2217 dni >Ľubomír Lipták: 2 217 dní, Kalligram, Bratislava 2012
Ľubomír Lipták: 2 217 dní
Autor: Kalligram

Majstrovstvo upútať pozornosť
Hneď prvá štúdia nazvaná Pokus o obnovu Malej dohody za druhej svetovej vojny vyvoláva spomienku na rok 1969. Vtedy – ešte ako dozvuky roka 1968 – sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia o Malej dohode. V zasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici sa stretli poprední znalci dejín medzinárodných vzťahov z Francúzska a Československa. Medzi francúzskymi hosťami bol aj súčasný nestor francúzskej historiografie zaoberajúcej sa strednou Európou Bernard Michel a mnohí ďalší významní historici. Riaditeľom Historického ústavu SAV bol ešte Július Mésároš a Ľubomír Lipták bol ešte pracovníkom tohto ústavu.

Všetkých upútal referát s provokatívnym názvom. Lipták bol už vtedy majstrom v umení upútať pozornosť. Ale nebol to iba reklamný trik. Lipták vo svojom referáte naozaj prezentoval jednu dovtedy vlastne nepovšimnutú epizódu z dejín zahraničnej politiky Slovenského štátu: pokus o medzinárodnú spoluprácu Slovenska, Rumunska a Juhoslávie na obranu pred maďarským revizionizmom.

Labutia pieseň
Táto konferencia bola akousi labuťou piesňou intenzívnej medzinárodnej spolupráce v roku 1968. Krátko na to bol Július Mésároš odvolaný z funkcie riaditeľa Historického ústavu SAV a Ľubomír Lipták musel tiež ústav opustiť. Na jeho referát z konferencie sa skoro zabudlo. Editori knihy ho našli v jeho pozostalosti a je prekvapujúce, že tento referát ešte po toľkých rokoch pôsobí novátorsky.

V knihe 2 217 dní nájde čitateľ aj ďalšie staršie štúdie, publikované v Historickom časopise – štúdiu o rokovaniach v Salzburgu roku 1940, o protifašistickom hnutí v rokoch 1939 – 1943 a o Maďarsku v slovenskej politike za druhej svetovej vojny. K nim sú potom pripojené štúdie napísané a publikované po roku 1989, keď Ľubomír Lipták opäť mohol publikovať.

Viac ako dvadsaťročný odstup medzi prvými a druhými bežný čitateľ ani nezbadá. Lipták síce dvadsať rokov nemohol publikovať, ale neprestal byť historikom. Čítal, zbieral materiál a ako pracovník Slovenského národného múzea dokonca obohatil svoje videnie o ďalšie dimenzie. Menšie články a recenzie nie sú v knihe iba na to, aby doplnili počet strán. Aj v menších článkov a recenziách je Lipták vždy hlboko ponorený v dobe a v jej problémoch. Niet tam fráz ani prázdnych miest. Kniha tak v úplnosti poskytuje čitateľovi pohľad na jedno obdobie našich dejín, ako ho videl erudovaný historik a brilantný štylista, ktorému nebolo cudzie vidieť popri základných danostiach aj bizarnosť doby a jej predstaviteľov.

Nedá sa neľutovať…
Úplne novým textom je však práca, podľa ktorej je Liptákova kniha nazvaná: 2 217 dní. Je to text, ktorý už Lipták nestihol dokončiť. Iba podľa prílohy, kde editori publikovali plánovanú osnovu diela sa dozvedáme, že to malo byť syntetické dielo o Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny. Ľubomír Lipták stačil napísať iba prvé dve kapitoly, v ktorých sa venoval otázke vzniku Slovenského štátu vrátane predhistórie v posledných rokoch existencie predmníchovského a pomníchovského Československa.

Aj druhá kapitola, venovaná otázke „budovania štátu“ do roku 1941, ostala podľa všetkého nie celkom dokončená.

Toto dielo nemožno čítať inak ako s poľutovaním, že ho autor nestihol dokončiť. Téma Slovenska v rokoch druhej svetovej vojny sa medzitým stala predmetom viacerých prác slovenských historikov. Liptákov hlas, hlas historika, ktorý mal schopnosť vidieť veci nielen z nadhľadu, ale aj v širokom kontexte, je však, trúfam si povedať, nenahraditeľný. Na druhej strane treba povedať, že je dobre, že Lipták stihol napísať aspoň časť.

Každého, kto sa usiluje poznať tento úsek slovenských dejín a nepozerá sa naň cez ideologické okuliare, ale hľadá skutočne poznanie, musí kniha upútať i obohatiť. Množstvom materiálu, ale aj ľahkým a čitateľným štýlom. Je to kniha, ktorá nenudí.

Treba sa poďakovať editorom, že sa podujali sprístupniť verejnosti v tejto podobe dielo erudovaného a jedinečného slovenského historika. Treba sa poďakovať aj vydavateľstvu Kalligram, ktoré vydáva edíciu nazvanú Výber z diela Ľubomíra Liptáka, v ktorej už predtým vyšli práce Slovensko v 20. storočí, Storočie dlhšie ako sto rokov a pripravuje sa kniha Hospodárske dejiny Slovenska.

Tomas Tranströmer

Básnik, ktorému smrť šila oblek

30.03.2015 11:46

Smrť si prišla s ušitým oblekom po 83-ročného, takmer úplne ochrnutého básnika, ale miery mu brala dávno. Prvý raz ako štyridsiatnikovi.

Pawel Smolenski: Oči zasypané pieskom

Pawel Smolenski: Oči zasypané pieskom

30.03.2015 05:00

Kniha reportáží s podtitulom Zápisky z Palestíny je prvou publikáciou nového vydavateľstva, ktoré sa zameriava na reportážnu literatúru.

Peter Balko: Vtedy v Lošonci

Peter Balko: Vtedy v Lošonci

29.03.2015 05:00

Román z "metropoly juhu" je prozaickým debutom autora, víťaza literárnej súťaže Poviedka 2012. Zmes drsnosti a nehy, fantázie a surovej skutočnosti.

Irán, rokovania, Švajčiarsko

Iránsky novinár požiadal Švajčiarsko o azyl počas rokovania o jadre

30.03.2015 21:29

Iránsky novinár Amír Hosejn Motagí, ktorý bol kedysi mediálnym poradcom prezidenta Hasana Rúháního, požiadal o politický azyl vo Švajčiarsku.

Sociálna poisťovňa, budova

Sociálna poisťovňa vyvolala zvadu

30.03.2015 20:00

Sociálna poisťovňa začala boj o sporiteľov. Jej modelové príklady, ktoré im rozposlala listom, vyvolali búrku medzi ňou a správcami súkromných penzií.

Barack Obama

Obama potvrdil, že príde do Kene, rodnej krajiny svojho otca

30.03.2015 19:35

Americký prezident Barack Obama v júli príde na očakávanú návštevu Kene, odkiaľ pochádzal jeho otec.

lietadlo, Ukrajina, experti

Lietadlo nad Donbasom zostrelila ruská raketa, tvrdia holandskí vyšetrovatelia

30.03.2015 19:25

Skazu lietadla na východe Ukrajiny s 298 ľuďmi na palube zrejme spôsobila strela z ruského raketového systému Buk, tvrdia holandskí vyšetrovatelia.