Nenahraditeľný hlas historika. 2 217 dní z pera Ľubomíra Liptáka

Kniha Ľubomíra Liptáka s numerickým názvom - 2 217 dní a s podtitulom Slovensko v čase druhej svetovej vojny - je kniha múdra, napísaná s nadhľadom. Môže dať veľa poznatkov najmä mladým ľuďom, ktorí sa chcú orientovať v zložitej dobe. Pre pamätníkov je to však aj kniha plná reminiscencií.

obalka 2217 dni >Ľubomír Lipták: 2 217 dní, Kalligram, Bratislava 2012
Ľubomír Lipták: 2 217 dní
Autor:

Majstrovstvo upútať pozornosť
Hneď prvá štúdia nazvaná Pokus o obnovu Malej dohody za druhej svetovej vojny vyvoláva spomienku na rok 1969. Vtedy – ešte ako dozvuky roka 1968 – sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia o Malej dohode. V zasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici sa stretli poprední znalci dejín medzinárodných vzťahov z Francúzska a Československa. Medzi francúzskymi hosťami bol aj súčasný nestor francúzskej historiografie zaoberajúcej sa strednou Európou Bernard Michel a mnohí ďalší významní historici. Riaditeľom Historického ústavu SAV bol ešte Július Mésároš a Ľubomír Lipták bol ešte pracovníkom tohto ústavu.

Všetkých upútal referát s provokatívnym názvom. Lipták bol už vtedy majstrom v umení upútať pozornosť. Ale nebol to iba reklamný trik. Lipták vo svojom referáte naozaj prezentoval jednu dovtedy vlastne nepovšimnutú epizódu z dejín zahraničnej politiky Slovenského štátu: pokus o medzinárodnú spoluprácu Slovenska, Rumunska a Juhoslávie na obranu pred maďarským revizionizmom.

Labutia pieseň
Táto konferencia bola akousi labuťou piesňou intenzívnej medzinárodnej spolupráce v roku 1968. Krátko na to bol Július Mésároš odvolaný z funkcie riaditeľa Historického ústavu SAV a Ľubomír Lipták musel tiež ústav opustiť. Na jeho referát z konferencie sa skoro zabudlo. Editori knihy ho našli v jeho pozostalosti a je prekvapujúce, že tento referát ešte po toľkých rokoch pôsobí novátorsky.

V knihe 2 217 dní nájde čitateľ aj ďalšie staršie štúdie, publikované v Historickom časopise – štúdiu o rokovaniach v Salzburgu roku 1940, o protifašistickom hnutí v rokoch 1939 – 1943 a o Maďarsku v slovenskej politike za druhej svetovej vojny. K nim sú potom pripojené štúdie napísané a publikované po roku 1989, keď Ľubomír Lipták opäť mohol publikovať.

Viac ako dvadsaťročný odstup medzi prvými a druhými bežný čitateľ ani nezbadá. Lipták síce dvadsať rokov nemohol publikovať, ale neprestal byť historikom. Čítal, zbieral materiál a ako pracovník Slovenského národného múzea dokonca obohatil svoje videnie o ďalšie dimenzie. Menšie články a recenzie nie sú v knihe iba na to, aby doplnili počet strán. Aj v menších článkov a recenziách je Lipták vždy hlboko ponorený v dobe a v jej problémoch. Niet tam fráz ani prázdnych miest. Kniha tak v úplnosti poskytuje čitateľovi pohľad na jedno obdobie našich dejín, ako ho videl erudovaný historik a brilantný štylista, ktorému nebolo cudzie vidieť popri základných danostiach aj bizarnosť doby a jej predstaviteľov.

Nedá sa neľutovať…
Úplne novým textom je však práca, podľa ktorej je Liptákova kniha nazvaná: 2 217 dní. Je to text, ktorý už Lipták nestihol dokončiť. Iba podľa prílohy, kde editori publikovali plánovanú osnovu diela sa dozvedáme, že to malo byť syntetické dielo o Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny. Ľubomír Lipták stačil napísať iba prvé dve kapitoly, v ktorých sa venoval otázke vzniku Slovenského štátu vrátane predhistórie v posledných rokoch existencie predmníchovského a pomníchovského Československa.

Aj druhá kapitola, venovaná otázke „budovania štátu“ do roku 1941, ostala podľa všetkého nie celkom dokončená.

Toto dielo nemožno čítať inak ako s poľutovaním, že ho autor nestihol dokončiť. Téma Slovenska v rokoch druhej svetovej vojny sa medzitým stala predmetom viacerých prác slovenských historikov. Liptákov hlas, hlas historika, ktorý mal schopnosť vidieť veci nielen z nadhľadu, ale aj v širokom kontexte, je však, trúfam si povedať, nenahraditeľný. Na druhej strane treba povedať, že je dobre, že Lipták stihol napísať aspoň časť.

Každého, kto sa usiluje poznať tento úsek slovenských dejín a nepozerá sa naň cez ideologické okuliare, ale hľadá skutočne poznanie, musí kniha upútať i obohatiť. Množstvom materiálu, ale aj ľahkým a čitateľným štýlom. Je to kniha, ktorá nenudí.

Treba sa poďakovať editorom, že sa podujali sprístupniť verejnosti v tejto podobe dielo erudovaného a jedinečného slovenského historika. Treba sa poďakovať aj vydavateľstvu Kalligram, ktoré vydáva edíciu nazvanú Výber z diela Ľubomíra Liptáka, v ktorej už predtým vyšli práce Slovensko v 20. storočí, Storočie dlhšie ako sto rokov a pripravuje sa kniha Hospodárske dejiny Slovenska.

Marcel Proust Eseje

Kniha týždňa: Eseje o neznámom živote zátišia

28.03.2017 09:00

Slovné spojenie husársky kúsok konotuje výkon, ktorým sa zvykneme hrdiť.

Emma Donoghuová, Prevtelenie

Emma Donoghuová - Prevtelenie. Odmietajú jesť v mene vyšších cieľov...

27.03.2017 07:00

Emma Donoghuová je írsko-kanadská prozaička. Jej román Izba sa stal bestsellerom. Za scenár k rovnomennému filmu ju nominovali na Oscara. Teraz prichádza s novinkou Prevtelenie.

Martin Vlado: Zväčšovanie priestoru

Poézia sa črtá, na básni sa pracuje

27.03.2017 07:00

Impresie, zlomkovité príbehy a mikroreflexie Martina Vlada stoja na civilnom prejave a reči bežnej komunikácie. Taký ustálený súbor vlastností sa po dvadsiatich rokoch však nevyhne aj istému zvetrávaniu.

rajtar

Horský vodca Rajtár: Turistom v horách stále chýba osveta

29.03.2017 13:00

Turisti stále podceňujú nielen výstroj, ale najmä aktuálne informácie o podmienkach v horách, hovorí legendárny tatranský horský vodca a horolezec Pavol Rajtár.

financie, peniaze, ekonomika, graf

Banky odhadujú budúcoročný rast Slovenska na 3,8 %

29.03.2017 12:50

Slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 3,2 % a v budúcom roku zrýchli svoj rast na 3,8 %.

Sídlo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Šéfa ÚRSO nebude schvaľovať prezident, ale vláda

29.03.2017 12:35

Kabinet schválil návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Vďaka nej by sa malo posilniť postavenie vlády pri činnosti a kontrole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

predseda parlamentu Andrej Danko

NR SR: Povyšovanie vojakov v zálohe, vďaka ktorému je Danko kapitánom, nebude prísnejšie

29.03.2017 12:24

Návrh predložili poslanci po tom, čo minister obrany povýšil predsedu parlamentu Andreja Danka do hodnosti kapitána.