Nenahraditeľný hlas historika. 2 217 dní z pera Ľubomíra Liptáka

Kniha Ľubomíra Liptáka s numerickým názvom - 2 217 dní a s podtitulom Slovensko v čase druhej svetovej vojny - je kniha múdra, napísaná s nadhľadom. Môže dať veľa poznatkov najmä mladým ľuďom, ktorí sa chcú orientovať v zložitej dobe. Pre pamätníkov je to však aj kniha plná reminiscencií.

obalka 2217 dni >Ľubomír Lipták: 2 217 dní, Kalligram, Bratislava 2012
Ľubomír Lipták: 2 217 dní
Autor: Kalligram

Majstrovstvo upútať pozornosť
Hneď prvá štúdia nazvaná Pokus o obnovu Malej dohody za druhej svetovej vojny vyvoláva spomienku na rok 1969. Vtedy – ešte ako dozvuky roka 1968 – sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia o Malej dohode. V zasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici sa stretli poprední znalci dejín medzinárodných vzťahov z Francúzska a Československa. Medzi francúzskymi hosťami bol aj súčasný nestor francúzskej historiografie zaoberajúcej sa strednou Európou Bernard Michel a mnohí ďalší významní historici. Riaditeľom Historického ústavu SAV bol ešte Július Mésároš a Ľubomír Lipták bol ešte pracovníkom tohto ústavu.

Všetkých upútal referát s provokatívnym názvom. Lipták bol už vtedy majstrom v umení upútať pozornosť. Ale nebol to iba reklamný trik. Lipták vo svojom referáte naozaj prezentoval jednu dovtedy vlastne nepovšimnutú epizódu z dejín zahraničnej politiky Slovenského štátu: pokus o medzinárodnú spoluprácu Slovenska, Rumunska a Juhoslávie na obranu pred maďarským revizionizmom.

Labutia pieseň
Táto konferencia bola akousi labuťou piesňou intenzívnej medzinárodnej spolupráce v roku 1968. Krátko na to bol Július Mésároš odvolaný z funkcie riaditeľa Historického ústavu SAV a Ľubomír Lipták musel tiež ústav opustiť. Na jeho referát z konferencie sa skoro zabudlo. Editori knihy ho našli v jeho pozostalosti a je prekvapujúce, že tento referát ešte po toľkých rokoch pôsobí novátorsky.

V knihe 2 217 dní nájde čitateľ aj ďalšie staršie štúdie, publikované v Historickom časopise – štúdiu o rokovaniach v Salzburgu roku 1940, o protifašistickom hnutí v rokoch 1939 – 1943 a o Maďarsku v slovenskej politike za druhej svetovej vojny. K nim sú potom pripojené štúdie napísané a publikované po roku 1989, keď Ľubomír Lipták opäť mohol publikovať.

Viac ako dvadsaťročný odstup medzi prvými a druhými bežný čitateľ ani nezbadá. Lipták síce dvadsať rokov nemohol publikovať, ale neprestal byť historikom. Čítal, zbieral materiál a ako pracovník Slovenského národného múzea dokonca obohatil svoje videnie o ďalšie dimenzie. Menšie články a recenzie nie sú v knihe iba na to, aby doplnili počet strán. Aj v menších článkov a recenziách je Lipták vždy hlboko ponorený v dobe a v jej problémoch. Niet tam fráz ani prázdnych miest. Kniha tak v úplnosti poskytuje čitateľovi pohľad na jedno obdobie našich dejín, ako ho videl erudovaný historik a brilantný štylista, ktorému nebolo cudzie vidieť popri základných danostiach aj bizarnosť doby a jej predstaviteľov.

Nedá sa neľutovať…
Úplne novým textom je však práca, podľa ktorej je Liptákova kniha nazvaná: 2 217 dní. Je to text, ktorý už Lipták nestihol dokončiť. Iba podľa prílohy, kde editori publikovali plánovanú osnovu diela sa dozvedáme, že to malo byť syntetické dielo o Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny. Ľubomír Lipták stačil napísať iba prvé dve kapitoly, v ktorých sa venoval otázke vzniku Slovenského štátu vrátane predhistórie v posledných rokoch existencie predmníchovského a pomníchovského Československa.

Aj druhá kapitola, venovaná otázke „budovania štátu“ do roku 1941, ostala podľa všetkého nie celkom dokončená.

Toto dielo nemožno čítať inak ako s poľutovaním, že ho autor nestihol dokončiť. Téma Slovenska v rokoch druhej svetovej vojny sa medzitým stala predmetom viacerých prác slovenských historikov. Liptákov hlas, hlas historika, ktorý mal schopnosť vidieť veci nielen z nadhľadu, ale aj v širokom kontexte, je však, trúfam si povedať, nenahraditeľný. Na druhej strane treba povedať, že je dobre, že Lipták stihol napísať aspoň časť.

Každého, kto sa usiluje poznať tento úsek slovenských dejín a nepozerá sa naň cez ideologické okuliare, ale hľadá skutočne poznanie, musí kniha upútať i obohatiť. Množstvom materiálu, ale aj ľahkým a čitateľným štýlom. Je to kniha, ktorá nenudí.

Treba sa poďakovať editorom, že sa podujali sprístupniť verejnosti v tejto podobe dielo erudovaného a jedinečného slovenského historika. Treba sa poďakovať aj vydavateľstvu Kalligram, ktoré vydáva edíciu nazvanú Výber z diela Ľubomíra Liptáka, v ktorej už predtým vyšli práce Slovensko v 20. storočí, Storočie dlhšie ako sto rokov a pripravuje sa kniha Hospodárske dejiny Slovenska.

Denník Anny Frankovej

Anna Franková ovplyvňuje dnešok

17.04.2015 05:00

Knižka o Anne Frankovej je všeobecne známa už dlhé roky. Vyšla hneď po vojne, ľudia ju s dojatím čítali a dramatickí umelci ju inscenovali.

Hochel Braňo

Večný mladík a rebel Braňo Hochel (1951 - 2015)

16.04.2015 09:00

Vysokoškolský pedagóg, literárny vedec a kritik, translatológ, redaktor, spisovateľ (a napríklad aj víťaz prvého ročníka súťaže Poviedka 1996) Braňo Hochel zomrel vo veku nedožitých 64 rokov...

slovenske dejiny III

Peter Podolan, Miriam Viršinská: Slovenské dejiny III.

16.04.2015 05:00

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914.

pápež František, Sergio Mattarella

Pápež František: Európa by mala Taliansku pomôcť s náporom utečencov

18.04.2015 20:18

Európa by mala Taliansku viac pomáhať pri zvládaní náporu utečencov, vyhlásil pápež František. Len za posledných 6 dní ich priplávalo 11-tisíc.

Robert Fico

Fico rokoval so živnostníkmi. Chce prerušiť proces reštrukturalizácie Váhostavu

18.04.2015 18:37, aktualizované: 22:01

Vláda Roberta Fica prerušuje proces reštrukturalizácie Váhostavu. Dohodla sa na tom po rokovaní premiéra Fica so Slovenským živnostenským zväzom.

Pavol Frešo

SDKÚ: Kauza Váhostav je kolosálnym zlyhaním Ficovej vlády

18.04.2015 18:01

Nadchádzajúce parlamentné voľby, finančná situácia strany, ale i kauza Váhostav boli témou sobotňajšieho rokovania Ústrednej rady SDKÚ v Strečne.

Lucia Žitňanská

Žitňanská: Svoje dlhy majú splatiť majitelia Váhostavu, nie štát

18.04.2015 15:57

Lucia Žitňanská (Most-Híd) tvrdí, že nikdy nebude v kauze Váhostav súhlasiť s návrom Roberta Fica, že štát má odkúpiť pohľadávky súkromnej firmy.