Nenahraditeľný hlas historika. 2 217 dní z pera Ľubomíra Liptáka

Kniha Ľubomíra Liptáka s numerickým názvom - 2 217 dní a s podtitulom Slovensko v čase druhej svetovej vojny - je kniha múdra, napísaná s nadhľadom. Môže dať veľa poznatkov najmä mladým ľuďom, ktorí sa chcú orientovať v zložitej dobe. Pre pamätníkov je to však aj kniha plná reminiscencií.

obalka 2217 dni >Ľubomír Lipták: 2 217 dní, Kalligram, Bratislava 2012
Ľubomír Lipták: 2 217 dní
Autor: Kalligram

Majstrovstvo upútať pozornosť
Hneď prvá štúdia nazvaná Pokus o obnovu Malej dohody za druhej svetovej vojny vyvoláva spomienku na rok 1969. Vtedy – ešte ako dozvuky roka 1968 – sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia o Malej dohode. V zasadacej miestnosti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Gondovej ulici sa stretli poprední znalci dejín medzinárodných vzťahov z Francúzska a Československa. Medzi francúzskymi hosťami bol aj súčasný nestor francúzskej historiografie zaoberajúcej sa strednou Európou Bernard Michel a mnohí ďalší významní historici. Riaditeľom Historického ústavu SAV bol ešte Július Mésároš a Ľubomír Lipták bol ešte pracovníkom tohto ústavu.

Všetkých upútal referát s provokatívnym názvom. Lipták bol už vtedy majstrom v umení upútať pozornosť. Ale nebol to iba reklamný trik. Lipták vo svojom referáte naozaj prezentoval jednu dovtedy vlastne nepovšimnutú epizódu z dejín zahraničnej politiky Slovenského štátu: pokus o medzinárodnú spoluprácu Slovenska, Rumunska a Juhoslávie na obranu pred maďarským revizionizmom.

Labutia pieseň
Táto konferencia bola akousi labuťou piesňou intenzívnej medzinárodnej spolupráce v roku 1968. Krátko na to bol Július Mésároš odvolaný z funkcie riaditeľa Historického ústavu SAV a Ľubomír Lipták musel tiež ústav opustiť. Na jeho referát z konferencie sa skoro zabudlo. Editori knihy ho našli v jeho pozostalosti a je prekvapujúce, že tento referát ešte po toľkých rokoch pôsobí novátorsky.

V knihe 2 217 dní nájde čitateľ aj ďalšie staršie štúdie, publikované v Historickom časopise – štúdiu o rokovaniach v Salzburgu roku 1940, o protifašistickom hnutí v rokoch 1939 – 1943 a o Maďarsku v slovenskej politike za druhej svetovej vojny. K nim sú potom pripojené štúdie napísané a publikované po roku 1989, keď Ľubomír Lipták opäť mohol publikovať.

Viac ako dvadsaťročný odstup medzi prvými a druhými bežný čitateľ ani nezbadá. Lipták síce dvadsať rokov nemohol publikovať, ale neprestal byť historikom. Čítal, zbieral materiál a ako pracovník Slovenského národného múzea dokonca obohatil svoje videnie o ďalšie dimenzie. Menšie články a recenzie nie sú v knihe iba na to, aby doplnili počet strán. Aj v menších článkov a recenziách je Lipták vždy hlboko ponorený v dobe a v jej problémoch. Niet tam fráz ani prázdnych miest. Kniha tak v úplnosti poskytuje čitateľovi pohľad na jedno obdobie našich dejín, ako ho videl erudovaný historik a brilantný štylista, ktorému nebolo cudzie vidieť popri základných danostiach aj bizarnosť doby a jej predstaviteľov.

Nedá sa neľutovať…
Úplne novým textom je však práca, podľa ktorej je Liptákova kniha nazvaná: 2 217 dní. Je to text, ktorý už Lipták nestihol dokončiť. Iba podľa prílohy, kde editori publikovali plánovanú osnovu diela sa dozvedáme, že to malo byť syntetické dielo o Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny. Ľubomír Lipták stačil napísať iba prvé dve kapitoly, v ktorých sa venoval otázke vzniku Slovenského štátu vrátane predhistórie v posledných rokoch existencie predmníchovského a pomníchovského Československa.

Aj druhá kapitola, venovaná otázke „budovania štátu“ do roku 1941, ostala podľa všetkého nie celkom dokončená.

Toto dielo nemožno čítať inak ako s poľutovaním, že ho autor nestihol dokončiť. Téma Slovenska v rokoch druhej svetovej vojny sa medzitým stala predmetom viacerých prác slovenských historikov. Liptákov hlas, hlas historika, ktorý mal schopnosť vidieť veci nielen z nadhľadu, ale aj v širokom kontexte, je však, trúfam si povedať, nenahraditeľný. Na druhej strane treba povedať, že je dobre, že Lipták stihol napísať aspoň časť.

Každého, kto sa usiluje poznať tento úsek slovenských dejín a nepozerá sa naň cez ideologické okuliare, ale hľadá skutočne poznanie, musí kniha upútať i obohatiť. Množstvom materiálu, ale aj ľahkým a čitateľným štýlom. Je to kniha, ktorá nenudí.

Treba sa poďakovať editorom, že sa podujali sprístupniť verejnosti v tejto podobe dielo erudovaného a jedinečného slovenského historika. Treba sa poďakovať aj vydavateľstvu Kalligram, ktoré vydáva edíciu nazvanú Výber z diela Ľubomíra Liptáka, v ktorej už predtým vyšli práce Slovensko v 20. storočí, Storočie dlhšie ako sto rokov a pripravuje sa kniha Hospodárske dejiny Slovenska.

Pamela Druckermanová - Dieťa... A čo teraz?!

Pamela Druckermanová - Dieťa... A čo teraz?! Chcete vychovať svoje deti ešte lepšie?

02.09.2014 09:51

Kto by nechcel mať vychované, slušné a najmä šťastné a úspešné deti?! Niečo však pre to treba urobiť a najlepšie hneď odmalička.

kluvanec

Majo Kluvanec: Semester zakomplexovaného sviniara

02.09.2014 07:00

Pravdivý príbeh o tom, ako prísť o panictvo, prežiť nástrahy vysokoškolského života a preraziť vo svete médií a to všetko za menej ako tisíc dní...

ziarno-prawdy zygmunt-miloszewski

Zygmunt Miłoszewski: Zrnko pravdy

31.08.2014 14:00

Znaky rituálnej vraždy nesie aj telo ženy nájdené krátko po Szackého príchode do mesta. Hrozí, že sa opäť rozhoria tlejúce antisemitské vášne.

Gazprom, plyn, Rusko

Manažérom Gazpromu hrozí obvinenie z korupcie

02.09.2014 22:14

Manažérom ruského štátneho exportéra plynu Gazprom hrozí obvinenie z korupcie vo Švajčiarsku.

školka, škola, deti

Špeciálnu škôlku si vyžiadali rodičia

02.09.2014 20:11

Trojročné deti, ale aj 25-roční študenti. Spojená škola internátna v Považskej Bystrici je rozmanitá.

Sýria, Islamský štát

Islamský štát zverejnil záznam z popravy ďalšieho Američana

02.09.2014 19:36, aktualizované: 22:16

Militantná skupina Islamský štát zverejnila na internete videozáznam, ktorý údajne zachytáva sťatie Američana Stevena Sotloffa uneseného v Sýrii.

Graf

Rozpočtovej rade chýbajú opatrenia na ďalší pokles dlhu

02.09.2014 18:25

Vláda nepredložila dostatočnú víziu stlačenia dlhu späť pod 50 %, konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.