Klasik sci-fi Boris Strugackij odišiel za svojím bratom Arkadijom

Ruské i svetové agentúry oznámili smutnú správu, že 19. novembra 2012 stíchlo choré srdce Borisa Strugackého (1933), ktorý sa tvorbou v spoluautorstve so starším bratom Arkadijom (1925-1991) zaradil medzi najuznávanejších autorov modernej ruskej, európskej i svetovej sci-fi literatúry.

20.11.2012 09:40 , aktualizované: 16:56
boris-strugackij Foto:
Boris Strugackij
debata

Arkadij a Boris Strugackí (ABS) vydali (vo vlasti spravidla za pomerne dramatických okolností) takmer 30 sci-fi románov a noviel. Ich Zobrané spisy, ktoré vyšli až v 90. rokoch, obsahujú 64 titulov (vrátane poviedok). Podľa ich próz nakrútili niekoľko filmov. Samotní autori pokladali za vydarený iba film Stalker, v ktorom Andrej Tarkovskij použil základnú myšlienku ich úspešnej novely Piknik na krajnici (v slovenskom preklade vyšla pod názvom Stalker). Večné súboje so sovietskou cenzúrou prinútili Strugackých publikovať aj pod niekoľkými pseudonymami (napríklad S. Jaroslavcev), po Arkadijovom skone uverejnil Boris niekoľko svojich próz pod pseudonymom S. Vitickij. Prózy ABS vyšli a vychádzajú v prekladoch na celom svete, rad z nich vyšiel i v slovenskom preklade.

Mal som česť preložiť do slovenčiny niekoľko ich vynikajúcich diel (Slimáčik na úbočí, Chromý osud, Chrobák v mravenisku, Vlny tíšia vietor), niekoľko rokov som mal šťastie osobne sa stýkať a priateliť s Arkadijom, pri Borisovom odchode by som sa preto rád rozdelil o niekoľko postrehov a poznatkov so slovenskými čitateľmi, ktorým zrejme – najmä tým mladším – už meno bratov Strugackých veľa nehovorí…

Text ako zliatina
Ako mnohých čitateľov i mňa zaujímalo, ako bratia píšu spoločne, keď Arkadij (znalec a prekladateľ stredovekej japonskej poézie) žije v Moskve a Boris (fyzik mechanik, matematik) v Peterburgu. Arkadij prezradil, že bratia sa vždy zídu na istý čas na chate, kde do najmenšieho detailu prediskutujú zamýšľané dielo, a ktorý z nich výsledok zafixuje, teda zapíše, nie je rozhodujúce. Boris o tom svojho času napísal: „Každý náš text sme tvorili výhradne vo dvojici, súčasne, slovo za slovom, odsek za odsekom, strana za stranou, keď každú vetu konspektu predchádzali dve-tri-štyri vety navrhnuté ako varianty… a definitívny text je zliatina na molekulárnej úrovni…“

Na otázku, ako a prečo sa bratia venovali práve sci-fi, Boris odpovedal: „Určite zapôsobili také faktory ako detské literárne záľuby, výchova a vzdelávanie, temperament… Hoci i keď sme písali sci-fi dobrodružnú a tradične „vedeckú“, podvedome sme v sci-fi literárnej metóde pociťovali čosi mohutné, veľmi hlboké a dôležité, nabité obrovskými možnosťami… Keď sme získali skúsenosti a ovládli remeslo, uvedomili sme si naplno, že metóda sci-fi má imanentnú sociálno-filozofickú podstatu, tú istú, bez ktorej je nemysliteľná vysoká literatúra…“ Pri inej príležitosti sa Boris vyjadril: „Pošťastilo sa nám začínať literárnu tvorbu v období prvého odmäku v 60. rokoch 20. storočia, keď sa začali postupne odhaľovať strašné tajomstvá sveta, v ktorom sme sa narodili a žili, keď … celá naša Krajina Hlupákov začala prudko múdrieť… Naše objavy sa stali aj objavmi našich kvalifikovaných čitateľov a práve ich láska a uznanie sa stali zdrojmi našich úspechov.“

Tvorivá bytosť, Človek Vychovaný
Veľká časť ruskej i svetovej kritiky označuje za zdroj úspechu diela ABS skutočnosť, že boli veľmajstrami Ezopovho jazyka, že používali sci-fi ako prostriedok na zdrvujúcu a presvedčivú kritiku sovietskej (a zďaleka nielen sovietskej) skutočnosti, ideológie a podstaty. (Spomínam si, že dnes už nebohý významný slovenský kritik „zabil“ v 70. rokoch vydanie môjho prekladu románu ABS Obývaný ostrov vo Východoslovenskom vydavateľstve so zdôvodnením, že ide o príliš priehľadnú kritiku sovietskej skutočnosti.) Určite je to tak, ale nepostihuje to význam tohto diela v plnom rozsahu.

Možno ho označiť aj za výsledok sociálneho predvídania, teda za prognózovanie – nie v oblasti techniky či astronautiky, ale v sociológii, sociogenetike, sociopsychológii. Dajme znova slovo Borisovi Strugackému: „Nerád filozofujem o ideáloch. Život je zložitejší a nádhernejší ako akýkoľvek ideál. Zavše aj strašnejší. Ideál si človek vždy vyberá sám… A neexistujú „večné“ ideály. Život je na to príliš rozmanitý a pestrý.“ A na inom mieste: „Nikdy sme sa neusilovali zobraziť „ideálnu spoločnosť“. Nevedeli sme, čo to je. Zobrazovali sme svet, v ktorom by sa páčilo žiť a pracovať nám… Tento svet zrejme nie je reálny a nevznikne… kým sa neobjaví Vysoká teória (a prax) výchovy, schopná premeniť (takmer) každé ľudské bábätko na tvorivú bytosť, na Človeka Vychovaného. Zatiaľ neregistrujem ani len pokusy vytvoriť takú teóriu, ba ani len sociálne sily, ktoré by mali o takého Človeka záujem…“

Po bratovej smrti sa Boris neprestal angažovať ani občiansky, vždy stál na strane demokracie, zákonnosti, spravodlivosti. Prejavilo sa to aj v jeho verejných vystúpeniach v kauze Chodorkovskij či Pussy Riot a ďalších, keď stál na strane slabších. Takmer do poslednej chvíle odpovedal na internete na všemožné otázky čitateľov a rád by som uviedol jednu z nich, datovanú 4. novembra 2012, teda 15 dní pred skonom:

„Zrejme nás (v Rusku) čaká jeden z dvoch (nerovnako vierohodných) variantov. Buď vo vládnucej elite preváži pochopenie, že jedinou správnou cestou Ruska je demokracia, slobodná ekonomika, Európa. V takom prípade nastane ďalšia perestrojka a zavanú vetry zmien. Alebo všetko bude pokračovať ako doteraz a nastane stagnácia, premena na krajinu tretieho sveta (s jadrovými raketami na prsiach), „Áziópa", rozklad krajiny a akýsi „sýrsky variant“… Pritom rozhodnúť sa treba v najbližších rokoch, pretože nad obzorom visí ešte hospodárska kríza so všetkými jej "pôvabmi“.“

Ďalšia medzera
A bratia Strugackí ako ľudia? Na záver jedna osobná spomienka na rozprávanie Arkadija. Kedysi v hlbokej totalite pozvala uznávaná svetová organizácia sci-fi oboch bratov spisovateľov, ktorí prakticky nikdy neboli v zahraničí, tobôž kapitalistickom, na kongres, ktorý usporiadala na ich počesť v anglickom Brightone. Sovietske orgány si netrúfli nepustiť Strugackých na kongres, dokonca im dali po 5 libier ako vreckové.

Vo veľmi prepychovom hoteli boli dosť bezradní, ale napokon sa opýtali jedného z večne pobiehajúcich mladých účastníkov kongresu z východoeurópskych krajín, ako si môže dovoliť popíjať v bare, baviť sa, dožičiť si, keď určite nemá väčšie vreckové ako oni. Opýtaný vraj vypúlil oči, rozosmial sa a poučil ich, že kongres je predsa na počesť ABS, tu im vyjdú v ústrety a splnia všetky želania. „Keby ste zachceli, dodajú vám až na izbu úplne zadarmo čokoľvek, bárs debnu najdrahšej whisky aj s barmankou…“ Arkadij s Borisom si vraj vymenili pohľady, rozbehli sa k baru a objednali si… po dvojitom gine s tonikom!

Skvelý človek, občan a spisovateľ Boris Strugackij odišiel v tento pondelok nenávratne za nemenej skvelým bratom Arkadijom. Na svete vznikla ďalšia medzera, ktorú nebude ľahké znova zaplniť…

Boris Strugackij (15. 4. 1933 – 19. 11. 2012)

debata chyba