Michal Habaj: Poézia je najradikálnejší čin

Autorom víťaznej knihy tohtoročnej ankety Pravdy Kniha roka je básnik. Michal Habaj debutoval pred 13 rokmi, medzitým publikoval pod menom Anna Snegina. Z literárnej postavy Sergeja Jesenina vytvoril záhadné zosobnenie poézie samotnej. Tento rok sa vrátil k svojmu menu, aby ho použil aj ako názov novej zbierky poézie. Funkčné gesto básnika vyvolalo zvedavosť, prúd bytostnej poézie - obdiv.

15.12.2012 09:00
Michal Habaj Foto: ,
Michal Habaj
debata

„Toto nie je básnická zbierka," upozorňujete na prednej strane. Na konci, že je to kniha, ktorej jednotlivé časti mohli vyjsť samostatne. Čiže jedna kniha, ktorá sa stala, lebo dozrel čas?
Kniha, ktorá sa stala – to je celkom výstižná charakteristika. Na rozdiel od mojich predchádzajúcich zbierok, táto vznikala iným spôsobom, veľmi prirodzene, takmer dokumentaristicky, predovšetkým však dlhodobejšie, viac rokov. Rozoznať okamih, kedy čas dozrie a včas ukončiť prácu na knihe je možno to najdôležitejšie – pre knihu aj pre básnika. V tejto zbierke som však chcel ukázať, že kniha má svoj rytmus, ktorý môže pokračovať aj stále ďalej a donekonečna – ako akési karmické vzorce, z ktorých nedokážeme vystúpiť a neustále ich, vo viac či menej zreteľných obmenách, opakujeme.

Čo sa vlastne odohráva, kým čas prichádza do bodu „varu", keď je básnický čin nevyhnutný?
Nevieme toho veľa o tom, ako báseň vzniká, kde, prečo a načo, aký je zmysel poézie, jej pôvod a podstata, aké je miesto autora v tomto procese, čo je to básnické vedomie. Sú to úplne základné otázky, ktoré by sme mali skúmať, miesto toho ich však ignorujeme, alebo sa im vysmievame. Staršie a možno aj pozornejšie a vnímavejšie kultúry rozoznávali organické aspekty básnického procesu; ale i moderní básnici vedeli, že byť básnikom znamená predovšetkým – čakať. Básnický čin sa rodí z „ničoho“, v okamihu zrodu sa však stáva „všetkým“.

Podstúpili ste podrobný výskum – meditácie, izolácie, pobyty v tme, jogu aj rôzne taktiky a stratégie vyprázdňovania mysle, ako to učia ľudia z Ázie. Ak išlo o premenu, dosť sa líši od tej kafkovskej. Výsledok je táto kniha?
Áno, výsledok, no možno presnejšie by bolo povedať – dokument. Básnický dokument. Teda nie niečo, k čomu to všetko smerovalo, skôr iba záznam, ktorý uchoval všetko to zbytočné, čoho sa bolo treba zbaviť. Všetok ten smog, ktorý nosíme vo svojich mysliach a srdciach. Azda som sa trochu očistil od špiny, od krásy, od lásky, od smútku, od strachu, od túžby, od Michala Habaja – od všetkého toho, čo nás vzďaľuje od nás samých a približuje k nám samým. Výsledkom je skôr teda to, čo urobila kniha s autorom, to, ako samotné písanie premenilo autora, hoci by to azda ani nestálo za reč, nejaká práca vari urobená bola. Nie v zmysle literatúry, to určite nie: zvyčajne iba dúfam, že po básni budem aspoň o niečo menší idiot ako pred ňou.

„Akési nič tu za mňa hovorí nič." A vedci odrazu zisťujú, že mozog človeka rozhoduje o všetkom oveľa skôr, ako jeho vlastná uvedomelá vôľa. Kde podľa vás pramenia skutky srdca?
To, čo súčasné neurovedy experimentálne dokazujú, poézia pozná intuitívne už tisícročia: ako básnik viem o tom iba písať, aj to iba v zmysle akéhosi „nič“, ale skutočnosť tohto „nič“ je evidentná. V tomto zmysle dúfam, že ako ľudstvo nie sme ďaleko od okamihu, keď bude opätovne priznaná spoločná duša náboženstva, vedy a umenia. Potom bude jednoduchšie pomenovať a skúmať i ono „nič“: vedomie, že slobodná vôľa neexistuje môže byť napríklad celkom peknou rozbuškou v myslení ľudstva a v pokuse o definovanie prameňov nášho konania. A to najmä perspektívne, s víziou vedomého začlenenia ľudského bytia do celistvejších systémov, ktorých súčasťou sme, samozrejme, nikdy neprestali byť.

Po niekoľkých zbierkach pod menom Anna Snegina sa vraciate k vlastnému menu, dokonca dvojmo. Vaše meno, teda meno autora je zároveň názvom knihy. Žiadajú si čitatelia vysvetlenie?
Slovo „čitatelia“ ma vždy rozosmeje. Verím, že raz bude odo mňa žiadať vysvetlenie ľud, národ či aspoň súdny tribunál. Čitatelia sú všeobecne preceňovaní. A vysvetlenia ešte viac.

Ako vnímate svoj koncept Sneginej dnes?
Boli to krásne roky, Snegina totiž nebola nijaký koncept ani výmysel, to sú len také mystifikácie. Bola to veľká poetka, ktorej krv koluje v žilách nielen mne, ale každému, kto si niečo začal s jej poéziou. Snegina je tajné bratstvo, budúcnosť ľudstva, nádej sveta.

Kniha Michal Habaj je opatrená metodologickým aparátom – kľúčové slová, vysvetlivky, dodatky. „Aby sme sa pochopili," píšete. Nie je tu v trochu ironickom tóne skrytá výzva k rovnocennému dialógu?
Poézia samotná i básnické gestá, ktoré ju v rôznej forme sprevádzajú, sa samozrejme dialógu nebránia, veď v dialógu žijú – a zomierajú. Ja ako autor nevyhnutne ani nemusím vedieť, k čomu vyzývam: báseň je múdrejšia ako autor, mali by sme sa pýtať básní, nie básnikov.

Poéziu, básnenie považujete za čin. Dal by sa tak život sám chápať ako vedecký experiment, ktorý potvrdzuje alebo vyvracia skutky poézie?
Poézia je možno jeden z najradikálnejších činov, akého je ľudstvo schopné. Všeobecné nepochopenie a ignorancia toho, čo poézia, básnictvo skutočne znamená, je jedným z najtragickejších momentov, ku ktorým ľudstvo vo svojom kultúrnom vývoji dospelo. Možno má poézia schopnosť a moc tvoriť skutočnosť, meniť človeka i svet; bohužiaľ, na Slovensku je dnes celkom bezmocná, pretože v rámci kultúrneho vedomia, či skôr bezvedomia, de facto vôbec neexistuje.

Michal Habaj (1974)
Básnik a literárny vedec. Je autorom básnických zbierok 80–967760–4–5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004) a Michal Habaj (2012). Pod pseudonymom Anna Snegina vydal zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009). Je jedným zo spoluautorov experimentálneho básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a medzinárodného knižného projektu The European Constitution in Verse (2009). Vydal literárnovednú monografiu Druhá moderna (2005). Pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV. Jeho poézia bola preložená do väčšiny európskych jazykov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba