Mimozemský festival Easthetic voňal človečinou

Festival Easthetic mal na svojich reklamných plagátoch nakreslený lietajúci tanier a v logu mimozemskú chobotnicu. A nielen tak samoúčelne.

08.08.2011 16:41
Michal Štofej Foto:
Michal Štofej na "mimozemskom" festivale Easthetic so svojou Hudbou z Marsu spieval pieseň o astronautoch.
debata

Druhý ročník akcie na Zemplínskej šírave totiž poskytol hneď niekoľko zážitkov, ktoré akoby neboli z tejto planéty.

Tak napríklad keď v piatok večer na festivale vystupovala bratislavská skupina Para, udial sa nevídaný, priam mimozemský úkaz. Počas hitu Abstinent začalo vyše tisíc východniarov pred hlavným pódiom zborovo vyslovovať spolu so spevákom Laskym slová nemusím-nebrúsi-nevadí – s tvrdým bratislavským „ne“.

Koňmo na Kazety

Ako na inej planéte sa niektorí návštevníci mohli cítiť aj v sobotu, keď sa davom ľudí tancujúcich na rytmy českého elektronického projektu Kazety predieral živý kôň. Nešlo však o inváziu z planéty koní, ani o zväčšenú verziu bielej myšky, ale o rekvizitu Divadla koňa a motora, ktoré tu hralo skôr popoludní.
Vesmírna tematika sa pekne preplietala aj inými vystúpeniami. V piatok v noci ponúklo energickú šou maďarské zoskupenie Demon Superior, ktoré do extázy svetla a rytmu dostalo najskôr divákov a potom i samých seba. Jeden z hudobníkov si zvesela nasadil na hlavu prilbu postavy filmu Star Wars Darth Vadera. A na ňu ešte kovbojský klobúk.

Prišli aj nočné mory

Kto si myslel, že nič bizarnejšie už na festivale neuvidí, si mohol poopraviť mienku vo večne zaplnenom Literárnom cirkuse Kolomana Kertésza Bagalu. Večerná filmová prednáška Petra Konečného z portálu Kinema.sk zas bola prehliadkou neskutočných filmových trailerov. Niektorým divákom možno privodila aj nočné mory, keď im ukázala najstrašnejšiu filmovú príšeru – Zabijácky kondóm.

Zaujímavú trojkombináciu rozohral aj Michal Štofej, ktorý na mimozemskom festivale so svojou Hudbou z Marsu spieval pieseň o astronautoch. Pozemšťania pod pódiom vtedy tancovali ako o život. Očividne „mimozemský“ zážitok v podobe akcie s alternatívnou kultúrou na východnom Slovensku chýbal. Otázkou ostáva, koľkým pozemšťanom.

Živelná zmes mladosti

Počasie tento rok (na rozdiel od vlaňajšej premiéry) festivalu prialo a kto chcel, mohol sa kedykoľvek ísť osviežiť do Šíravy hneď za hlavným pódiom. Ľudí prišlo viac ako minule, ale zas nie toľko, ako by si naozaj pekný a rozľahlý areál zasadený v kopci s nádherným výhľadom na okolie zaslúžil.

„Vypredané“ bolo iba na sobotnom koncerte skupiny Vidiek. A to len preto, že hrala na druhom, menšom pódiu. Organizátori ich tam museli presunúť po tom, čo páni okolo Jána Kurica zabudli, že hrajú v piatok a na „ďaleký východ“ dorazili až v sobotu. „Že hráme včera, sme sa dozvedeli až včera,“ ospravedlňoval sa Kuric hneď na úvod a vyslúžil si chápavú salvu smiechu.

Ľudia boli tiež živlom, ktorý tomuto podujatiu dodával svojskú atmosféru. Nebola to multigeneračná pohodová Pohoda. Skôr živelná zmes, ktorú dopredu hnal najmä fakt, že veľkú časť divákov tvorili ľudia okolo a pod dvadsiatym rokom veku. Aj preto sa šialene tancovalo nielen na domáci Puding pani Elvisovej, ale prakticky na každú kapelu.

Ocenil to aj hlavný headliner festivalu, skupina Dubioza Kolektiv z Bosny a Hercegoviny, ktorá si s davom pred hlavným pódiom rovnocenne vymieňala energiu celých deväťdesiat minút. Pre skákajúcich a baviacich sa ľudí ozaj mimozemský zážitok. Pre pozorovateľa dynamické vyvrcholenie akcie, ktorá voňala človečinou.

debata chyba