Redakcia či vysielací štáb rozhlasovej stanice Litera tú definíciu možno nečítali, ale aj bez toho ju dôsledne dodržiavajú. Keď si na webstránke RTVS prečítate jej program, je časovo presne rozvrhnutý. Keď si program pustíte, môžete si byť istí, že sa vysiela čokoľvek iné než to, čo je na programe.
Ťažko to vlastne pochopiť. Litera, podľa vlastného programového vyhlásenia, funguje na reprízovom princípe a pozostáva z výberu programových prvkov z digitálneho archívneho systému Slovenského rozhlasu.
Ťažisko programu spočíva teda na "konzervách”, čiže hotových archívnych záznamoch. Zostaviť program založený prevažne na nahrávkach s presne známou minutážou by teda nemalo robiť problémy. Napriek tomu sa reálne vysielanie a publikovaný program totálne rozchádzajú.
Pritom programové vyhlásenie tvrdí, že stanica je zameraná na intelektuálnejších poslucháčov, teda nie takých, čo si jednoducho pustia rádio a počúvajú, čo sa práve vysiela. Tak ako sa kedysi, keď ešte nebola televízia, chodilo do kina, bez ohľadu na to, čo sa bude hrať. Ale aj vtedy platilo, že predstavenie sa začína v určenú hodinu, a nie ako si premietač práve zmyslí.
Ak sa pritom Litera ešte deklaruje ako stanica zameraná na intelektuálnejších poslucháčov, teda takých, ktorí si chcú vypočuť to, čo si vybrali, nie jednoducho čosi počúvať, sama sa puncuje za svetový unikát, ktorý, čo sa týka chaosu, sa už nedá pretromfnúť. Niekoľkominútové posuny oproti programu sú u nás, či už ide o televízie alebo rozhlas, bežné, hoci napr. pri rakúskych či nemeckých staniciach si podľa začiatku programov môžete priam nastavovať hodinky, takže ono to ide, keď sa chce. Ale aby sa publikovaný program a reálne vysielanie totálne rozchádzali, to tu ešte nebolo.
AUTOR JE FILMOVÝ PUBLICISTA
