„Mnohokrát sa v ateliéri sami seba pýtame, či my sme takí nároční, alebo je svet okolo nás tak málo citlivý k detailu,“ hovorí Richard Murgaš. Architekt, ktorého materská škola Guliver v Banskej Štiavnici v súťaži o Cenu Dušana Jurkoviča „položila na lopatky“ aj také veľkolepé projekty ako bratislavskú Panorama City, dostavbu ministerstva zahraničných vecí v Bratislave či centrálu jednej nitrianskej firmy. „Nadštandardný architektonický výkon: od návrhu po realizáciu, od riešenia hmoty po zariadenie interiéru pre pobyt detí,“ zhodnotila medzinárodná porota výročnej ceny Spolku architektov Slovenska.
„Škôlka prináša nové svieže myšlienky, ktoré nie sú bežným štandardom,“ skonštatovala porota v prestížnej súťaži Slovenskej komory architektov. A cenou CE-ZA-AR v kategórii občianske a priemyselné budovy vyznamenala tiež Gulivera. „Máloktoré projekty získajú vo fáze vzniku a existencie ľudský rozmer. Táto materská škola dokázala spojiť ľudí, vytvoriť komunitu a chytiť tak za srdce. To má v projektoch mnohokrát oveľa väčšiu váhu ako to, či detail je najčistejší a každé riešenie učesané podľa najnovšieho architektonického trendu,“ vysvetľuje si nečakaný úspech architekt Richard Murgaš z architektonického štúdia +uniformarchitects.
Diktát obmedzení aj termínov
Na prelome rokov 2013/2014 sa naňho obrátili klienti, či by chcel postaviť škôlku. Nevedeli však kde ani ako. Pripravil overovacie štúdie a v polovici januára padlo rozhodnutie: ideme do toho, vyskúšame, či to vyjde, hovorí Richard Murgaš. Deväť mesiacov bol šibeničný termín. „Stihli sme to. Len náročná wellness časť sa dorábala v septembri,“ spomína autor.
Musel sa vyrovnať aj s diktátom rozostavaného domu bez identity a tiež pozemku, na ktorom stál. „Keď architekt nájde hoc aj príšeru, ušetrí mu mesiac-dva roboty. Jestvujúci objekt som nebral ako negatívum. Vedel som, že po osekaní na zdravé jadro z neho budeme vedieť urobiť architektúru, ktorá bude slúžiť svojej funkcii,“ spomína architekt, ktorý neudržiavanú nedokončenú stavbu akceptoval ako benefit.
Mal šťastie aj na rozhľadených klientov, s ktorými v Banskej Štiavnici roky – s prestávkami – spolupracuje. Za ten čas ich naučil vnímať modernú architektúru a ako sa k nej postaviť. „Sú scestovaní a zažili svetové metropoly, takže vedia oceniť, keď niekto tu v regióne vie ponúknuť aj iný ako tradičný obraz regionálnej architektúry,“ hovorí.
Po nahodení hrubej štruktúry objektu spresňoval v procese výstavby detaily architektonických riešení. Kým sa teda robili zemné práce a búraním odstraňovalo všetko nepotrebné, dokresľoval dokumentáciu. „Ako sa hovorí v zlých vtipoch, veci nám brali z rúk rovno na stavbu, kde čakali bagre,“ usmieva sa pri spomienke. Proti boli aj úradné lehoty, možnosti zhotovovateľov aj praktiky dodávateľov. Na jednej strane mal teda nôž na krku, na druhej dostal voľnú ruku.
Architektúra sa dá robiť aj inak
Obľúbil si kumulovanú funkciu. Je architekt, projektant, konzultant, tendrovač, stavebný dozor, manažér aj kontrolór v jednom. „Ku každému z prvkov či už v návrhu, alebo v realizácii pristupujeme v ateliéri ako k súťaži, keď musí byť všetko vyšpičkované na maximum. Niekedy je to až kontraproduktívne, pretože nás to oberá o čas, ktorý by sme mohli venovať ďalšiemu objektu,“ vysvetľuje Richard Murgaš.
Nielen kvôli Damoklovmu meču termínu sa rozhodol osloviť lokálnych zhotoviteľov. Väčšie firmy nemajú chuť ísť do rizika, ťažko od nich vyžadovať ústretovosť, a navyše sídlia v regiónoch, kde sa viac stavia. „Jediná šanca bola osloviť malé lokálne firmy, ktoré úlohu zobrali ako výzvu, skoordinovať ich prácu a stihnúť termín. Mali sme šťastnú ruku pri ich výbere, a tak sa stali súčasťou príbehu Gulivera. Navyše boli vďační, že sa mohli na projekte podieľať. Bola to pre nich jedna z mála príležitostí v regióne podieľať sa na takej stavbe a v takom rozpočte,“ pokračuje.
Čo bolo najnáročnejšie? Nie celkom pevná pôda pod nohami, keďže zo starej stavby mala vzniknúť nová. Ale aj fakt, že materská škola je typologicky niečo medzi rodinným domom a verejnou stavbou. Aj rodičia majú svoje predstavy o tom, ako by mal objekt, v ktorom ich deti trávia nemálo času, vyzerať, ako by mal fungovať a čo všetko by v ňom malo byť.
„Išlo o to, urobiť v Banskej Štiavnici niečo, čo ľuďom ukáže, že sa dá robiť aj inakšie. To nás hnalo. A bolo to viac ako akékoľvek ocenenia a možno aj peniaze,“ zdôrazňuje architekt. Náročnosť k sebe samému je krédom ateliéru so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý tvorí trojlístok architektov.
Dielo na kľúč
Guliver sa stal atrakciou, pred ktorou zastavujú autá, aby si ich posádka odfotografovala originálnu stavbu. Už zvonku konkuruje všetkým pamätihodnostiam, ktoré do starobylého banského mesta priťahujú turistov. Sám architekt je dennodenne svedkom mimoriadneho záujmu, ktorý jeho stavba vyvoláva. Žije na banskoštiavnickom sídlisku a na svojho Gulivera má stále výhľad. „V Banskej Štiavnici možno nie je ťažké urobiť niečo iné. Je to nádherné historické mesto. Zastávame však názor, že tam, kde zastal duch doby, nemôže sa zastaviť aj život. Ten musí pokračovať ďalej, ale nie v historizujúcom zmysle. Históriu treba nechať vyznieť a posunúť sa ďalej. V takomto kontexte viete vytvoriť aj rozumné moderné a pekné dielo,“ hovorí Richard Murgaš.
Štúdiá architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave absolvoval v roku 2002. Už ako študent pracoval s kolegom a so spolubývajúcim v internátnej izbe Martinom Lepejom na spoločných projektoch. A hľadali spoločnú značku.
„V tom čase prichádzala na Slovensko globalizácia. Začali sa produkovať uniformné projekty, rôzne shoppingcentrá a škatule na perifériách miest. Boli sme veľmi proti tomu, tak sme si vymysleli názov xuniformarchitects, aby sme zvýraznili, že sme proti uniformite. Potom sa nám to ,iks' otočilo o štyridsaťpäť stupňov a stalo sa z neho plus. Ako pridaná hodnota nášho pôsobenia pre klienta a pre to, čo robíme,“ vysvetľuje víťaz dvoch prestížnych architektonických súťaží. Ateliér +uniformarchitects bol založený pred siedmimi rokmi. Vzhľadom na nie stabilnú ekonomickú silu Banskej Štiavnice a v snahe diverzifikovať klientov zvolili za jeho sídlo Banskú Bystricu. Ponúkajú klientsky servis od začiatku až po koniec, takže preberajú zodpovednosť aj za realizáciu investorského zámeru.
„Nerobíme bežnú štandardnú architektúru. Snažíme sa k projektom pristupovať s vyšším vkladom a priezerom aj na zahraničnú architektúru. Je to obojstranne vyhovujúci proces – klienti nám dôverujú a nechávajú nám voľnú ruku. My im zas odovzdáme dielo až na kľúč,“ dodáva Richard Murgaš.
