Aj tentoraz sa Godárových skladieb ujal súbor Solamente naturali pod vedením Miloša Valenta. Okrem nich sa na nahrávke podieľal Katedrálny zbor svätého Martina, britský dirigent Andrew Parrot, jeho manželka sopranistka Emily Van Evera a slovenskí sóloví speváci Petra Noskaiová a Tomáš Šelc.
Oratórium pozostávajúce z jedenástich častí má svoj predobraz v rovnomennej kantáte, ktorú Vladimír Godár pred dvoma rokmi zložil na objednávku putovného festivalu Europa cantat. Zadaním bola oslava konca vojny, no slovenský skladateľ sa s takouto myšlienkou nevedel celkom stotožniť. „Koniec vojny bohužiaľ znamená aj začiatok deľby koristi a v tom ja veľa radosti nevidím,“ vraví dnes Godár, ktorý napokon tému spracoval svojským spôsobom. Filozofickú inšpiráciu našiel v jednom z najvýznamnejších európskych mysliteľov všetkých čias Erazmovi Rotterdamskom.
„Erazmus bol asi prvým mysliteľom, ktorý vojnu bezpodmienečne odsúdil ako absolútne zlo. Urobil to vo svojich dvoch rečiach, z ktorých práve jedna nesie názov Querela pacis,“ spomína skladateľ dielo, z ktorého úryvky sa stali aj textami úvodu a záveru jeho oratória. Ďalšie piesne za svoje slová vďačia Jánovi Ámosovi Komenskému, Alfrédovi Tennysonovi, Henrymu Wadsworthovi Longfellowovi či dokonca neznámemu mezopotámskemu autorovi Náreku za mestom Ur. Querela pacis je plačom mieru, ktorý si vo svete nevie nájsť svoje miesto, a toto Erazmovo posolstvo je podľa Godára dnes rovnako aktuálne, ako v počiatkoch renesancie, keď ho mysliteľ propagoval.
Pavol Maruščák z vydavateľstva Pavian records uviedol, že v rámci propagácie Godárovej novinky určite pripraví aj nejaké koncertné vystúpenia. Pravdepodobne sa to však podarí až v priebehu budúceho roka.
