Opis jej konania obvykle zaradí postavu do určitej sociálnej vrstvy, pracovného tímu a nepriamo vytvorí tak buď kladný alebo záporný charakterový portrét. Vyhýba sa priamym hodnoteniam a kritike. Protagonistu spoznávame cez jeho činy.
Jej dielka sú ironické, niekedy až do absurdity zachádzajúce črty a mikropoviedky. Sústredené na vzťahy v rodine, práci, k svetu. Niekedy všeobecné, častejšie veľmi konkrétne pozorovania chovania ľudí pri riešení konfliktov, rozhodovaní. Vždy opisuje vzťah jednotlivec-okolie. Obvykle to ako sa nevie zaradiť do nejakej sociálnej siete, zaujať určitú pozíciu v systéme.
Petula stvárňuje svet reálneho, postmoderne ho nevníma, teda: nezaoberá sa virtualitou… Jej „defektné“ ľudské príbehy popisujú vo svojej podstate osobnú vzburu jednotlivcov nepoznajúcich heslo do siete alebo zaujímajúcich príliš sebastredný postoj živočícha v boji o prežitie.
Príkladom môže byť črta ""Nič nie je také zlé, ak si vie človek vypichnúť priority… .{target:}„:[http://petula.blog.pravda.sk/…riority.html?…]“. Je ironickým pohľadom na sebastredného pohodlného človeka, opäť s hyperbolickým filtrom.
Petuline dielka zaľudňujú postavičky z tej chudobnejšej a či strednej vrstvy, veľmi reálne zobraze-né. Nie vždy sa uspokojí s triezvou skutočnosťou, často zachádza do zveličovania, čo je zrejme najvýraznejší znak jej tvorby.
Uvediem tu príklad poviedky, ktorá obchádza žáner sci-fi v rámci autorkiných obľúbených „absurdných feérií“. Je to realistická poviedka ""Taká drobná svadobná radosť nemusí byť vždy úplne zlá .{target:}„:[http://petula.blog.pravda.sk/…ne-zla..html?…]“. Jej rozprávanie skladá obraz vybraného životného výseku z drobných črepov pozorovaní, ktoré opäť, čo už u Petuly neprekvapuje, tvorí naturalistickú mozaiku reálneho slovenského sveta bez toho ružového osvetlenia, ktoré tak radi používajú v supermarketoch aby mal tovar čerstvý vzhľad…
Je jasné, že Petulin literárny vkus má silné chute. Nonfiction jej nestačí, siaha do žánru sci-fi, napríklad ""Absurdné feérie-7– Voda .{target:}„:[http://petula.blog.pravda.sk/…---voda.html?…]“. Mikropoviedka je úvahou ženy, ktorá prežíva v zmenených klimatických podmienkach centrálnej Európy… Iný kúsok z tejto zbierky,""1-Konzumná .{target:}„:[http://petula.blog.pravda.sk/…onzumna.html?…]“, reflektuje sociálno-ekonomickú perspektívu Európskej únie. Je to iba črta, avšak s natoľko koncentrovaným súborom informácií, že by v prípade ochoty rozvinutia mohla byť z toho novela alebo aspoň poviedka.
Jej pohľad na okolie prechádza z realizmu občas do ironickej krutosti a zarezáva na najcitlivejšom mieste.
Moje želanie na záver tohto traktátu je, aby Petula nestvrdla v už vychodených dráhach ale skúšala nové témy a literárne druhy. Ako som už vyššie uviedla, myslím si, že v zopár jej kúskoch sa nachádzajú štartovacie rampy do literárneho vesmíru kde možno nájde aj väčší a rozložitejší svet ako je mikropoviedka.
V Petule našiel matrix nesporne autorku, ktorá má talent, nielen výdrž písať a publikovať zadarmo. Je to nádej slovenskej literatúry, už vymodelovaná do jasného autorského profilu.
Vydrž, Petula!
Článok je súčasťou projektu „Medailóny prozaikov blogu“ na bookzin.blog.pravda.sk, ktorý vznikol s cieľom spopularizovať blogerskú tvorbu amatérskych i profesionálnych autorov publikujúcich na na blog.pravda.sk. Autormi medailónov sú spolublogeri predstavovaných prozaikov.
Blog autorky tohto medailónu: cokomilka.blog.pravda.sk.
