Ostrov radosti prináša mnoho starostí

V metropole Spojených arabských emirátov Abú Zabí vyrastá oáza toho najprestížnejšieho umenia. Ostrov radosti, ako sa tento ambiciózny projekt nazýva, sa stane mekkou umenia. Vedľa seba tu vyrastá najväčšia svetová pobočka Guggenheimovho múzea, jediná odnož legendárneho Louvru, Národné múzeum a obria divadelná a koncertná sála. Projektu sa však problémy nevyhýbajú. Guggenheima bojkotujú umelci brániaci práva robotníkov, Louvre zase urazení Francúzi.

26.06.2011 12:00
Guggenheimovo múzeum v Abú Zabí (jeho návrh na... Foto:
Guggenheimovo múzeum v Abú Zabí (jeho návrh na snímke) bude súčasťou komplexu Ostrov radosti, susediť bude napríklad aj s novým Louvrom.
debata

Stavba Guggenheimovho múzea v Abú Zabí je na pláne už od roku 2006. Prvých návštevníkov by mala budova na prvý pohľad pripomínajúca kôpku nesúrodých geometrických objektov privítať v roku 2013. Celkovo bude mať najväčšia pobočka múzea, ktoré sídli aj v New Yorku, Benátkach, Berlíne a Bilbau, až 30-tisíc štvorcových metrov. Takmer polovica bude patriť samotným výstavným priestorom, usporiadané budú do štyroch poschodí.

„Pri vytváraní dizajnu múzea v Abú Zabí sme mohli zvažovať aj možnosti, ktoré by pri stavbe v Spojených štátoch či Európe neprichádzali do úvahy,“ píše na oficiálnej webstránke Guggenheimu renomovaný architekt Frank Gehry, tvorca návrhu budovy. Od začiatku vraj bolo jasné, že by malo ísť o niečo celkom jedinečné. Určitý ráz stavby podmieňovali aj atribúty lokality, v ktorej sa stavba realizuje. Je to piesočnatý polostrov obkolesený teplými vodami Perzského zálivu.

Nie každý sa však o megastavbe vyjadruje tak vzletne ako Gehry. V marci sa medzinárodná skupina 130 umelcov na čele s libanonským výtvarníkom Walidom Raadom postavila na odpor spôsobu, akým sa na stavbe v hodnote 800 miliónov dolárov (vyše 555 miliónov eur) zaobchádza s robotníkmi. Podľa správy organizácie Human Rights Watch, ktorej záujem umelci pritiahli, sa na Ostrove radosti skutočne porušujú ľudské práva. Robotníci sú zväčša chudobní migranti, dostávajú biednu almužnu a neraz sú u zamestnávateľa aj zadlžení, čo im bráni prácu opustiť.

V posledných mesiacoch dotknuté a zahanbené vedenie Guggenheimu zastúpené riaditeľkou Nancy Spectorovou urputne vyjednávalo s protestujúcimi umelcami aj zainteresovanými organizáciami a údajne urobilo v celej kauze veľký krok vpred. Aj Walid Raad v rozhovore pre portál Artinfo minulý týždeň uznal, že múzeum preukázalo svoj záujem a vybralo sa dobrým smerom. Mierne však spochybnil Saayidat island, teda Ostrov radosti, ako taký. „Čo vlastne podobné projekty poháňa vpred? Je azda kultúra definovateľná veľkosťou a počtom budov, rozsiahlosťou zbierky a hustotou programu?“

No čaro bohatej púštnej veľmoci zlákalo aj iných. V budúcom roku bude na Ostrove radosti dokončená aj pobočka francúzskeho Louvru, ktorú výmenou za 1,8 miliardy amerických dolárov (1,25 mil. eur) prisľúbil v roku 2007 šejkovi Sultanovi bin Tahnúnovi Al Nahianovi vtedajší francúzsky minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres. A ani táto stavba sa nezaobišla bez kontroverzity a protestov. V prvom rade prišlo pobúrenie samotných Francúzov, ktorí Louvre považujú za svoj výsadný majetok. Predstava, že by mala jeho jedinečnosť ohroziť rovnomenná stavba kdesi v púšti, sa Francúzom veľmi nepozdávala. Nespokojnosť vyústila do petície, pod ktorú sa podpísalo takmer 5-tisíc umelcov. Megalomanské stavby, ktoré by podľa ich tvorcov mali pomôcť zblížiť Západ s Východom však už zrejme nič nezastaví.

debata chyba