Pozývajú ich veľké plagáty na staniciach metra i v meste. Zdobí ich pôsobivý detail z reliéfu Narodenia z martinského dómu v Bratislave, ktorý je v zbierkach Slovenskej národnej galérie. V Louvri je zas ťahákom katalóg výstavy. O výstave píšu popredné denníky aj umelecké magazíny. „Výstava sa stala súčasťou povestného parížskeho kultúrneho marketingu,“ skonštatoval kurátor Dušan Buran. V oblasti výtvarného umenia ide o udalosť roka.
Dominantou expozície je dielo Majstra Pavla z Levoče. Monumentálny Krucifix z hlavného oltára Kostola sv. kríža v Kežmarku je vysoký niečo vyše dvoch metrov, rozpätie rúk má takmer dva metre. „Od Majstra Pavla máme aj najmenší krucifix – Ukrižovanie z Bardejova. A ešte bolestného Krista z farského Kostola sv. Mikuláša v Prešove. Pred výstavou sochu v oblastných reštaurátorských ateliéroch zbavili neveľmi príťažlivého "kuchynského“ náteru, spod ktorého sa vylúpol gotický skvost," povedal kurátor.
Najvzácnejšie sú podľa neho všetky vystavené exponáty. „Dohodli sme sa na začiatku, že výber zúžime len na obdobie, ktoré reflektuje najbohatšiu fázu gotiky, príznačnú pre náš región. Začína sa v polovici 15. storočia, končí sa v dvadsiatych rokoch 16. storočia. Vtedy vrcholil "zlatý vek“ stredovekého umenia na Slovensku," vysvetlil Dušan Buran.
Šesťdesiatšesť vzácnych gotických diel postupne prepravili v Bratislavy do Paríža vo dvadsiatich troch veľkých klimatizovaných debnách. Ďalšie prišli z múzeí v Budapešti, vo Viedni, v Ľubľane či Lille. Nič sa nesmelo poškodiť. Nasledovala inštalácia v priestoroch Múzea Cluny. Azda najťažším orieškom bolo zavesenie monumentálneho Krucifixu Majstra Pavla z Levoče. Už pri inštalovaní gotických skvostov sa objavoval na tvárach mnohých údiv.
„Pre francúzskych kolegov to bol objav, že v strednej Európe, keď nechcem hovoriť výlučne o Slovensku, existujú také mimoriadne kvalitné diela. A tiež, že taká malá spoločnosť sa o ne dokáže postarať tak, aby sochy a tabuľové maľby pretrvali – neraz na svojom pôvodnom mieste v kostoloch a oltároch – vyše päťsto rokov. Myslím si, že mnohí z návštevníkov, ale očividne aj niektorí z odborníkov, museli jednoducho revidovať svoje predsudky,“ zaspomínal kurátor.
Názov Zlatom a ohňom vymysleli francúzski partneri. Podľa Dušana Burana by ju slovenská strana nazvala oveľa nudnejšie. Asi tak, ako znie podtitul – Umenie Slovenska na sklonku stredoveku. „Zlato netreba komentovať. Na výstave sú zlatnícke práce, zlaté polychrómie na väčšine sôch a napokon – na strednom Slovensku boli do objavenia Ameriky najbohatšie zdroje drahých kovov na svete. A oheň je zas kontrastný živel, ktorý sa tiež vzťahuje k baníckym a hutníckym tradíciám, rozvíjaným v danom období,“ dodal Dušan Buran.
Výstava Zlatom a ohňom – Umenie Slovenska na sklonku stredoveku bude gotickými klenotmi lákať návštevníkov do parížskeho Múzea Cluny do 10. januára.
