„Pri výbere diel sme sa zamerali na skoršie diela. Naskytla sa možnosť predstaviť ranú tvorbu umelcov, ktorých neskoršie obdobie máme možnosť zachytiť v inom kontexte na iných výstavách,“ uviedol Zajac. Toto ohraničenie prináša kontakt s množstvom tradičných kresliarskych a grafických techník.
Návštevníci výstavy môžu v priestoroch Kopplovej vily vidieť tvorbu predstaviteľov zakladateľskej generácie medzivojnovej tvorby Mikuláša Alexandra Bazovského či Ľudovíta Fullu. Plavba línií tvorí zmes geometrickej abstrakcie, biblickej, ľudovej a vojnovej tematiky a surrealizmu. Fantáziu a snivý pohľad na existenciu nesú v sebe diela Albína Brunovského, Emila Sedláka či Edity Ambrušovej. Na smerovanie slovenskej kresby a grafiky mala podľa Zajaca vplyv silná medzivojnová skupina autorov Janka Alexyho, Mikuláša Galandu a Eugena Nevana.
Spracovanie a tematika vystavovanej grafiky sa od súčasnej líšia v stvárnení a konečnom výraze jednotlivých diel. „Podstatným rozdielom je využitie novodobých technických a technologických postupov a tiež reakcia na spoločenskú situáciu,“ dodal Zajac. Vysvetlil, že pre dôvody, ktoré sa odvíjajú od finančnej situácie, musia tento rok krotiť výstavnú činnosť. Väčšie projekty si preto nechávajú do budúcna, teraz sa zameriavajú na domáce prostredie. Výstava Plavba línií potrvá do 14. februára.
