Ak nenastane náprava, zostane výrazne menej na štipendiá, menej na tvorivé pobyty, menej na sociálne výpomoci umelcom, ktorí už pre starobu či zlé zdravie nemôžu tvoriť, bude menej na množstvo iných podpôr, ktoré umelcom a akademickej obci fondy poskytovali.
Ak už ministerstvo pokladalo za také potrebné koncesionárske poplatky zrušiť, nevedelo, že okresáva aj fondy? Je minister kultúry Daniel Krajcer naozaj taký zahľadený do svojej stoličky – a partia jeho poradcov a úradníkov do svojich – že od nich nevidia ďalej do rezortu, ktorý riadia, a nevedia o súvislostiach?
Ministrovi sa teda opäť podarilo kultúru „zoštíhliť“. Tak ako pripravil Literárny fond o kaštieľ v Budmericiach, ktorý teraz pustne, chátra a ešte ho aj niekto vykradol. Stanovil „trhové“ nájomné, ktoré nebol nikto schopný zaplatiť, a od víťaza verejnej súťaže si pred priklepnutím nevyžiadal nijaký projekt, zámer, nič, ako chce s kaštieľom naložiť. Stačilo mu meno jedinej osoby, ktorá je mu vraj zárukou, ako verejne vyhlásil. A tak sa to aj skončilo. Víťaz odskočil.
Štát teraz prichádza o prostriedky z prenájmu a navyše platí takmer 3-tisíc eur mesačne súkromnej SBS za ochranu. Podľa poslaneckého prieskumu štát už doplatil na Budmerice vyše stotisíc eur od chvíle, čo sa v nich zastavila prevádzka. Minister chcel, aby Budmerice zarábali, a teraz na nich štát prerába. Vypálilo to presne naopak. A minister mlčí, nereaguje.
Sú už prípady Budmeríc a koncesionárskych poplatkov, ktoré za sebou Daniel Krajcer zanecháva, definitívne nezvratné zmeny v kultúre?
