Recenzia: Amerika, čudná a tajuplná na severe i juhu

Či už majú Joanna Newsom a Cibelle niečo spoločné, alebo nie, okruh interpretov New Weird America je rozhodne dobrou pomôckou, kam ich zaradiť a kde sa dajú nájsť i ďalší zaujímaví umelci.

29.07.2010 11:18
Cibelle Foto:
Cibelle: Les Vénus Resort Palace Hotel
debata

V slovníku sa dá anglické slovo „weird“ nájsť v rôznych významoch. Môže to byť „čudné“, „tajuplné“, dokonca i „príšerné“. A presne týmto pojmom, konkrétnejšie troma slovami – New Weird America – sa označuje vlna amerických interpretov, ktorá sa na scéne objavila na prelome tisícročí. Zvukovo ich často vôbec nespája veľa. Ide skôr o spoločnú estetiku, či už v miešaní žánrov alebo excentrickom zjave. Joanna Newsom patrí k popredným reprezentantom. Naopak, jej kolegyňa Cibelle pochádza z južnej časti kontinentu, no pobyt v jednej lige s novými čudnými Američanmi by v jej prípade vôbec nebol mimo.

Dvadsaťosemročná harfistka, klaviristka a speváčka s imidžom dôstojnej víly Joanna Newsom je súčasťou hnutia najmä vďaka hudobnej produkcii, excentrickosť je tu na druhej koľaji. Na svojej aktuálnej, tretej nahrávke prináša kontrast sofistikovaných a zároveň atypických pesničkárskych aranžmánov. Trojalbum dostal názov Have One on Me a môže prvoplánovo pripomínať menej prístupnú verziu Tori Amos. Napríklad hlasom, frázovaním, početným využitím klavíra, hoci nie takého virtuózneho, ale aj pre dĺžku nahrávky, zapríčinenú úplnou absenciou sebakontroly.

Joanna Newsom: Have One On Me Foto: Drac City/Wegart
Joanna Newsom: Have One On Me Joanna Newsom: Have One On Me

Stodvadsať minút hudby je často príliš veľká porcia, hoci pri primeranom dávkovaní sa dá požuť i vychutnať. Pravda však je, že Joannina novinka jednoznačne nie je nahrávkou na jedno, dve a možno ani na dvadsať vypočutí. Ponúka nielen veľa skladieb, ale v inak veľmi komornej produkcii aj veľa nápadov v nich. A tak potreba dobývania sa k celkovému krásnemu dojmu z nahrávky je asi tá jediná výrazná chyba, skôr vo forme, ako po hudobnej stránke.

O tri roky staršia Brazílčanka Cibelle Cavalli si na rozdiel od Joanninej eklektickosti hovie skôr v gýči. A to nielen vizuálne, hneď z úvodu albumu Les Vénus Resort Palace Hotel totiž na poslucháča vybehne plážový zvuk ukulele a perkusií s naivným nápevom Underneath The Mango Tree. A zatiaľ čo Joanna postavila celú platňu na jednej nálade, Cibelle je žánrovo rozlietaná. Na jednej strane je tu spomínaná pláž s početnými vplyvmi world music, na druhej zase klávesy, beaty a vrstvené vokály v súčasnom popovom kabáte. Žánrovo tak nezostáva nič iné, ako nasledovať škatuľku, ktorú si vymyslela samotná speváčka – tropický punk.

Či už majú Joanna Newsom a Cibelle niečo spoločné, alebo nie, okruh interpretov New Weird America je rozhodne dobrou pomôckou, kam ich zaradiť a kde sa dajú nájsť i ďalší zaujímaví umelci. A hoci je toto hnutie na pomalom úpadku, stále patrí k tomu najvýznamnejšiemu, čo americká hudba začiatkom 21. storočia priniesla.

Hodnotenie Pravdy
Joanna Newsom: Have One On Me
5 z 5 hviezdičiek

Cibelle: Les Vénus Resort Palace Hotel
4 z 5 hviezdičiek

debata chyba