Recenzia: Ďalší rok v kvalitnej britskej produkcii

Úsmevná dráma Ďalší rok z dielne britského režiséra Mika Leigha v minulom roku bojovala o Zlatú palmu z Cannes, ale aj o Oscara za najlepší scenár. Napriek tomu, že žiadnu z týchto prestížnych cien napokon film nezískal, kritike aj divákom na celom svete sa ním režisér nepochybne zavďačil. Ide totiž o film, ktorý na nich neútočí originalitou zápletky ani ťažobou atmosféry, s ktorou obyčajne melodrámy operujú. Ďalší rok je fantasticky vyrozprávaný príbeh, ktorý práve dorazil aj do slovenských filmových klubov.

19.05.2011 08:00
Marry (uprostred) sa harmonická rodina...
Marry (uprostred) sa harmonická rodina kamarátky Gerri (vpravo) tak páči, až by sa najradšej stala jej súčasťou. Cestou môže byť napríklad Gerrin syn Joe (vľavo).
debata

Niekto na rozhovor
Gerri a Tom patria medzi tých šťastných, ktorým to v živote vyšlo. Aj po dlhých rokoch manželstva sa milujú, rešpektujú a skvelo dopĺňajú, čo, samozrejme, v ich okolí nezostane nepovšimnuté. Známi sa k nim zbiehajú ochutnávať rodinnú harmóniu a spokojnosť, ktorú vo vlastných životoch akosi nenachádzajú. Najčastejšou návštevou sa u nich stala Gerrina kolegyňa Marry, ktorá by pokojnej a rozvážnej psychologičke ani nemohla byť väčším protikladom.

Marry so samotou a starobou bojuje tak ako napokon väčšina ľudí. Prázdno vypĺňa hektolitrami vína, cigaretami, ktoré podľa vlastných slov vlastne ani nefajčí, a hmotnými predmetmi, ktoré jej neraz prinesú viac starostí ako úžitku. Manželia jej prepadové návštevy a opilecké výstupy trpezlivo znášajú až do chvíle, keď Marry začne otvorene koketovať s ich mladým synom.
Nie je to však len Marry, kto u nich zvykne klopať na dvere. Napokon niekoho na rozhovor potrebuje každý na svete.

Dobrá scéna nepotrebuje efekty
Bez ohľadu na to, ako veľmi diváka oslovia konkrétne životné príbehy jednotlivých postáv, scenár je taký šikovný, že v človeku vzbudí absolútnu zvedavosť a chuť dozvedieť sa, čo bude nasledovať. Z tohto hľadiska filmu niet čo vyčítať. Jednotlivé scény na seba plynule nadväzujú a divák nie je ničím nútený prežívať niektoré momenty emotívnejšie ako iné. To je celkom oslobodzujúce, napokon dobre zahraté a sfilmované okamihy ako pohreb, sklamanie, zúfalstvo či žiarlivosť nepotrebujú podčiarkovať ťaživou hudbou či zdĺhavou kamerou.

V tomto type filmu je alfou a omegou úspechu kvalitné herecké obsadenie. Aj túto úlohu zvládol Mike Leigh bravúrne. Najviac priestoru na plátne dostane sprvu skôr vedľajšia postava Marry, ktorú stvárnila až neznesiteľne presvedčivá Leslie Manvilleová. Marry sa tak veľmi snaží byť šťastná, až z nej jej zúfalstvo a osamelosť vyžarujú na desiatky metrov.

Je pritom pomerne zaujímavé, že jej herecká predstaviteľka má veľmi podobný životný osud, i keď ho pravdepodobne „ustála“ o čosi dôstojnejšie ako Marry. Krátko po tridsiatke sa vydala za herca Garyho Oldmana, ktorý ju po dvoch rokoch a len tri mesiace po narodení ich spoločného syna opustil. Keď sa neskôr rozviedla aj s druhým manželom, rozhodla sa byť „sama a šťastná“ a drží sa toho dodnes.

Zaujímaví sú aj ďalší herci, napokon Leigh so všetkými už v minulosti spolupracoval.

Rozpačitý koniec
Na prvý pohľad snímka pôsobí ako typická dráma o starnutí a i keď práve o tom do veľkej miery film aj je, vyhýba sa obmedzeniam, ktoré by odrádzali mladších divákov. No iste sa nájdu aj takí, ktorých bude mierna „škatuľkovitosť“ Leighových postáv rozčuľovať. Alebo ich bude iritovať dokonalosť spolužitia ústrednej filmovej dvojice. Pomerne rozpačito pôsobí najmä koniec snímky, no to sa už v poslednom čase stáva nepísaným filmovým pravidlom.

Napriek tomu režisér Mike Leigh, ktorý už má na konte úspešné snímky ako Happy – Go – Lucky či film Tajnosti a lži, ktorý získal Zlatú palmu aj päť oscarových nominácií, v súčasnosti patrí medzi európsku špičku.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Ďalší rok, Veľká Británia 2010
réžia a scenár: Mike Leigh
hudba: Gary Yershon
hrajú: Leslie Manvilleová, Ruth Sheenová, Jim Broadbent
slovenská kinopremiéra: 12. mája 2011

© Autorské práva vyhradené

debata chyba