K rozdeleniu Slemeniec došlo tesne po vojne. Vysvetľovaniu historického pozadia sa však Vojtek nevenuje. O dedine rozpráva cez ľudí. Najmä cez tých, ktorí môžu načrieť hlbšie do minulosti. Spomínať, ako ich kedysi postavili pred hotovú vec. Hranica je plná príbehov. Krutých, smutných, dojímavých. Často neuveriteľných. Napríklad o tom, ako zostala matka odlúčená od svojho dieťaťa a každý deň chodila s plačom k hranici. Alebo o tom, ako si obyvatelia oddelených častí vymieňali správy v pesničkách.
Vojtek v dedine nakrúcal od roku 2001. A stal sa svedkom viacerých absurdných situácií. Keď chcel obyvateľ slovenskej časti navštíviť príbuzných na Ukrajine, ktorým videl pomaly do dvora, čakalo ho vybavovanie víz a niekoľkohodinová cesta autom. Aby dorazil na miesto, ktoré bolo len zopár metrov od jeho domu.
Hranica ožila, keď prišlo 55. výročie jej vzniku. Tú udalosť naplnili emócie a filmári boli uprostred. Chceli zachytiť dôležité momenty, hoci aj na úkor kvality záberov. Za závorami sa tlačili ľudia, hľadali svojich príbuzných, na diaľku vykrikovali pozdravy, pýtali sa na novoty, plakali. A keď jeden Slemenčan musel prehodiť náhrobný veniec z Ukrajiny na Slovensko, pôsobilo to absurdne ako výjav z Kusturicovho filmu.
Hranica nie je fikcia.
Hranica nie je ani náhodný sled situácií bez významovej nadstavby. Vojtek pozoroval prostredie roky, objavil v ňom viacero odtieňov a vyrozprával príbeh jeho premien. Slovensko vstúpilo do Európskej únie a do schengenského priestoru, v Slemenciach vznikol hraničný priechod. Lenže dedina zostala rozdelená. Navonok aj vnútorne. Polia preťal nový vysoký plot.
Hranica je otvorený film, ktorý by diváci nemali prehliadnuť.
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Hranica, SR, 2009
scenár: Marek Leščák a Jaro Vojtek
réžia: J. Vojtek
slovenská kinopremiéra: 12. novembra
