Je to vlastne trochu inak. Lemuel Gulliver je síce veľkohubý, ale v podstate nepriebojný chlapík. Doma sa cíti ako pán, ale v podateľni, kde pracuje, len ako nehodný sluha. A posolstvo je na svete. Aby to celé nevyzeralo len ako neopodstatnený výlet plný atrakcií, Gulliver prejde na ostrove Liliput jednoduchým iniciačným procesom, stane sa odvážnejším, čestnejším, ambicióznejším človekom a nájde si ozajstného priateľa. „Nie sú malé úlohy, len malí ľudia,“ mudruje v závere. A predtým odspieva pesničku o nezmyselnosti vojny. Ešteže film v kinách uvádzajú s českým dabingom, aspoň sa zase deti poučia, aké to je, keď je všetko tak, ako má byť. Poučia sa aj dospelí – že nie všetko s názvom Gulliverove cesty je čo najtesnejšie späté so Swiftovou knihou.
Väčšinu času strávi divák s Jackom Blackom. S hercom, z ktorého srší energia, cítiť, ako to v ňom žije, len to vypustiť. Preto sa dobre hodil do spomínanej úlohy v Škole ro©ku. Tvorcovia jeho zabávačskému naturelu prispôsobili aj Gulliverove cesty (koniec koncov Black je aj producentom filmu). V tomto prípade sa však nedá hovoriť o jednoznačne dobrom nápade. Vanie z toho násilná snaha o „srandovanie“ a o to, aby odrastené dieťa z moderného New Yorku nakazilo svojou energiou archaicky pôsobiace kráľovstvo Liliputánov. Pupkatý Lemuel po ňom pobehuje v šortkách a teniskách, učí nesmelého „piadimužíka“ mačovské metódy, ako „zbaliť“ ženu, ohuruje miestnych technickými vymoženosťami sveta, z ktorého prišiel, predstavuje im hudbu Kiss, vypomáha si príbehmi z Hviezdnych vojen, Titanicu, Avatara. Postupne začína pripomínať „sebastredného“ konferenciera v akejsi „uletenej“ estráde.
Vynára sa podozrenie, či film vôbec nakrútil režisér Rob Letterman. Človeku sa totiž nechce veriť, že to myslí vážne, keď hovorí, že jeho Gulliverove cesty sú predovšetkým o vzťahoch a silných emóciách. Kde tie silné emócie hľadať? V nepresvedčivom ľúbostnom vzťahu Lemuela a pôvabnej Darcy v podaní Amandy Peetovej? Alebo vo vzťahu princeznej Mary a chudobného Horatia? Veď Emily Bluntová v úlohe princeznej svoj prejav zámerne naivizuje a jej nápadník pôsobí ako šaškujúci prostáčik. To je skôr paródia romantických kostýmových melodrám.
Snímka trvá pomerne krátko a aj vďaka tomu ju nemožno označiť za ubíjajúco nudnú. Navyše obsahuje niekoľko prekvapujúcich a dobrých vtipov. Tie najzábavnejšie momenty možno nájsť v pasážach, keď Gulliver aplikuje na Liliputánov to, čo pozná zo svojho sveta. Keď ich napríklad v multimediálnej sále, postavenej na jeho popud, necháva hrať pasáže z Hviezdnych vojen alebo Titanicu. Lenže toto pretváranie kráľovstva na obraz Blackovho Gullivera zo súčasného New Yorku funguje ako dvojsečná zbraň. Akoby tvorcom poslúžil Swiftov nápad len na to, aby si mohli zavystrájať v štýle psíčka a mačičky, ktorí robili tortu.
Hodnotenie Pravdy: 2 hviezdičky z 5
Gulliverove cesty, USA 2010
scenár: Joe Stillman, Nicholas Stoller
réžia: Rob Letterman
hrajú: Jack Black, Emily Bluntová, Jason Segel, Billy Connolly, Amanda Peetová a iní
slovenská premiéra: 20. januára
