Recenzia: Nech vojde, je pravý

Už onedlho bude mať premiéru americký film Zatmenie, ktorý patrí do úspešnej Twilight ságy. Ale ešte predtým, ako kiná zamorí tento ľúbostný príbeh dievčaťa a upíra, si diváci môžu pozrieť klubovú snímku zo Švédska Nech vojde ten pravý. Aj v nej sa nachádza upírsky motív. Je to však celkom iná káva ako Twilight sága.

07.06.2010 07:00
Spriatelení outsideri Oskar a Eli. Foto:
Spriatelení outsideri Oskar a Eli.
debata

V tme sa trblietajú snehové vločky a za oknom sa belie útla chlapčenská postava. „Kvič ako prasa,“ vyhlási chlapec. V ruke má nôž. Vonku práve vystupuje z auta čudné dievča. Stáva sa súčasťou fádneho sídliska. Potichu a nepozorovane.

To dievča sa volá Eli a musí žiť v prítmí. Dvanásťročný Oskar zase žije v tieni osamelosti. Spolužiaci ho šikanujú a on sa im nedokáže vzoprieť. Dve stratené existencie sa stanú priateľmi. Hoci by nemali. Eli je totiž upír.

Na filme Nech vojde ten pravý je pozoruhodné, ako sa v ňom miešajú rôznorodé prvky. Režisér Tomas Alfredson kombinuje realistické zobrazenie sídliskovej každodennosti s brutalitou upírskych motívov a komorným, poeticky ladeným prienikom dovnútra dvoch detských svetov.

Tie dva svety sú vo vzťahu k väčšine vytesnené a uzavreté, ale mocne prepojené medzi sebou. A jemnosť vznikajúceho vzťahu je previazaná s prízemnosťou a krutosťou životného priestoru. Alfredson zakliesni Eli a Oskara do nežného objatia a zároveň ukáže upírske dievča, ako sa zo zúfalstva vrhá na človeka, aby sa nasýtilo. Tento film je zriedkavo vídaná zmes krehkého a hrubého, povznášajúceho a ubíjajúceho, krásneho a odporného, explicitného a skrytého. Nespája sa však s nanucovanou okázalosťou.

Na plátne zároveň málokedy vidieť také výborné výkony detských hercov. Prejav Kareho Hedebranta (Oskar) a Liny Leanderssonovej (Eli) neznehodnocuje prílišná názornosť a nápadná snaha o sprostredkovanie emócií. Obaja dokážu byť výpovední a nestratiť pritom nenútenosť. Sú autentickí a aj vďaka nim sa pred divákom utvárajú postavy, s ktorými celkom prirodzene sympatizuje. Inak sa to azda ani nedá.

Filmu Nech vojde ten pravý by sa dalo čo-to vyčítať. Veď motív šikanovania ústrednej postavy je dosť obohratý, niektoré reakcie Eli zarážajúce a Alfredsonovo kombinovanie prvkov nemusí byť vždy každému po chuti. Napriek tomu je jeho snímka osobitá a pozoruhodná. Platí, že v slovenských kinách a kluboch už dávno nebol takýto vydarený film s upírskym motívom.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Nech vojde ten pravý, Švédsko 2008
scenár: John Ajvide Lindquist
réžia: Tomas Alfredson
hrajú: Kare Hedebrant, Lina Leanderssonová, Per Ragnar a iní
slovenská kinopremiéra: 3. júna

debata chyba