Hrdinom snímky je kedysi uznávaný ruský dirigent Andrej Filipov. Jeho sľubnú kariéru však zabetónoval Brežnev, keď začal odstraňovať židovských umelcov a Filipov sa proti jeho čistkám postavil. Z dirigenta sa stal napokon upratovač v divadle. Má však možnosť pomstiť sa. Riaditeľovi orchestra zatají fax s pozvánkou na parížske vystúpenie a okamžite začne zháňať muzikantov, s ktorými zostaví vlastné hudobné teleso a vycestuje do Francúzska. Niektorí už roky nehrali, iní vyzerajú ako životní stroskotanci. Celá partia nepôsobí príliš dôveryhodne. Veď ide o podvod. Keď sa však títo čudáci chopia nástrojov, dokážu všetko, čo sa spomína v úvode recenzie.
Režisér Radu Mihaileanu už počas úvodných titulkov zdôrazňuje silu a pôvab hudby. Dalo by sa pritom namietať, že trošku koketuje s prvkami gýča, ale čo na tom, keď si pripravil šikovné prekvapenie. Ruky, ktoré sa nad orchestrom labužnícky ponárajú do vĺn hudby, totiž nepatria pravému dirigentovi, ale upratovačovi. A nasleduje séria scén, v ktorých Mihaileanu predstaví Andreja Filipova. Čoskoro je tu osudový fax, ktorý odštartuje celý príbeh.
Prvá časť filmu, v ktorej Filipov zháňa hudobníkov, má švih a je najzábavnejšia. Dôvodom sú aj vydarené konfrontácie trojice postáv – Filipova, jeho dobráckeho „asistenta“ Sašu a zarytého komunistu Gavrilova, ktorý má byť manažérom falošného orchestra. Mihaileanu k nim pripája pestrú zostavu drobných figúrok a navyše udiera na komediálnu strunu postrehmi v duchu ruského absurdistanu – ukazuje platených členov manifestácií, divokú mafiánsku svadbu, vybavovanie falošných pasov a víz priamo pred odletom… Akoby chcel povedať, že Rusko je výstredná krajina plná pitoreskných postavičiek, nevídaných kontrastov a zázrakov na počkanie.
Príchodom do Francúzska sa však do popredia filmu dostáva premrštená sentimentálnosť a „šaškovanie“. Z Rusov je banda primitívov, ktorým ide len o chľast a peniaze. Židia okamžite vyrazia do ulíc, aby predali, čo sa dá, Rómovia sa družne nahrnú do divadla, na pódiu žehlia narýchlo pozháňané obleky a veselo si vyhrávajú… Mihaileanu zvýrazňuje podobné stereotypy a pôsobí to dosť otravne. Záverečná premena hulvátov na skvelých muzikantov tak vyznieva ako nevydarený žart.
Melodramatickú linku ťahá Andrej Filipov, ktorý do Paríža prichádza s tajomstvom. Odkrývanie tohto dávneho tajomstva je prepojené s rozcitlivenými prejavmi a vtedy nastáva situácia, keď slová zlyhávajú. Je to nepresvedčivé a prehnane sentimentálne. Tvorcovia však tento motív vyhrocujú až do patetického finále, keď všetko prekryje sila Čajkovského hudby. Tá má konečné slovo – vyhladí rozpory a nastolí harmóniu. Opäť sa na povrch prediera gýč, ale tentoraz ho už neuzemňuje žiadne milé prekvapenie, ako to bolo v úvode.
Koncert je film, ktorý stojí za pozornosť už len kvôli kvalitnej hereckej zostave a výbornej hudbe. Ani Radu Mihaileanu nie je rozprávač na zahodenie, ale očakávať v tomto prípade majstrovský kus bez falošných tónov nemožno.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Koncert, Francúzsko, Taliansko, Rumunsko, Belgicko 2009
scenár a réžia: Radu Mihaileanu
hrajú: Alexej Guskov, Mélanie Laurentová, Dmitrij Nazarov, Miou – Miou a iní
slovenská kinopremiéra: 16. septembra
