Grieser je autor série kníh o celebritách umeleckého sveta a významných osobnostiach spoločenského života a niekoľko mesiacov strávil na Slovensku, lebo zistil, že Rakúšania nevedia o Slovensku a Slovákoch takmer nič. Pritom obe etniká žili stáročia v jednej monarchii, spoločne sa pachtili a prebíjali životom, prechádzali z jednej časti krajiny do inej a miešali sa jazykovo i pokrvne. Všetky spojivá sa pretrhli roku 1918, keď sa staré mocnárstvo rozpadlo. Treba však povedať, že Slováci sa masovejšie nedostali do rakúskeho povedomia ani predtým.
V rakúskych reštauráciách sa síce podávala nátierka zo slovenskej bryndze (upozorňuje na to aj autor) a na viedenskom trhu sa predávala kapusta zo Záhoria, no o pôvode týchto kulinárskych produktov sa veľmi neuvažovalo. Spoločný štát dával šancu na lepšie vzájomné poznanie, ale keď sa rozpadol, Rakúšania nás stratili z očí.
Dietmar Grieser sa rozhodol, že nás rakúskemu občanovi a čitateľovi znovu pripomenie. Pravda, nie cez typické národné a historické špecifiká, ale cez osobnosti, ktoré obe etniká nejakým spôsobom spájali.
A tak tu máme galériu postáv, ktoré sa presadili nielen v Rakúsku, ale aj v Európe a vo svete, pričom ich životy sa dotkli aj Slovenska. Buď sa tam narodili, žili alebo Slovensko aspoň navštevovali. Časť z nich patrí do habsburského okruhu (František Ferdinand a Žofia Choteková, Rudolf a Vetserová, Štefánia, vdova po Rudolfovi, vojvoda Albert, ktorý začal budovať svoju slávnu galériu práve v Bratislave, či cisárovná Alžbeta – Sisi).
Druhú skupinu tvoria hudobníci (Beethoven a Dolná Krupá, Lehár, Schubert, alebo vdova po Mozartovi, ktorá sa vydávala v bratislavskom Dóme). Je tu i sochár Viktor Tilgner či architekt Christian Ludwig, ktorý navrhoval Manderlák. V Bratislave pôsobil novinár a vydavateľ novín Pressburger Zeitung Emil Portisch (otec slávneho Huga Portischa), v Liptovskom Mikuláši sa narodil známy nemecký vydavateľ Samuel Fischer.
Samozrejme sa tu hovorí o slávnom Kempelenovi, „našej“ opernej dive Lucii Poppovej i o výtvarníkovi Andy Warholovi, hercovi Paulovi Newmanovi, zakladateľovi teórie stresu Jánosovi Selyovi (ktorí „obišli“ Rakúsko), ale aj o sacherovej torte, bratislavských rožkoch, nafte v Gbeloch a liptovskej bryndzi, technológiu výroby ktorej autor spoznal osobne.
Autorovo ľahké pero ja vecné, ale zároveň rado zotrváva na romantických ľúbostno-erotických historkách, týkajúcich sa cisárskeho domu. Takže je tu aj trochu sentimentu. No celkový dojem je priaznivý. Nielen rakúsky, ale aj slovenský čitateľ sa tu všeličo nové dozvie. Autor čerpá z domácich archívov, ale poctivo pochodil viaceré slovenské lokality a urobil všetko, aby sa dozvedel čo najviac. Jeho úsilie má črty pátrania, a to zvyšuje dynamiku rozprávania. Mohli by sme mu byť za túto knihu vďační.
Dietmar Grieser: Strýko z Bratislavy. Po rakúskych stopách na Slovensku, Kalligram
