Recenzia: Tie smutné tváre nie sú mimozemšťania

Utečenci. Sú pre nás akousi bezmennou masou smutných tvárí a je ich plná Európa. Nerozumieme ich viere, tradíciám, jazykom, akoby k nám prišli zo vzdialenej planéty. Väčšina z nás ich radšej nevidí. Celovečerný debut 38-ročného iránskeho režiséra Arasha T. Riahiho je venovaný práve miliónom doživotných cudzincov a jeho hlavní hrdinovia vám budú ľudsky blízki a pochopiteľní.

18.06.2010 07:00
Súboj s labuťou švédskeho komika libanonského... Foto:
Súboj s labuťou švédskeho komika libanonského pôvodu Faresa Faresa patrí k silným momentom filmu Na chvíľu slobodní.
debata

Vo filme Na chvíľu slobodní sa prelínajú osudy niekoľkých Iráncov a jedného mladého Kurda, ktorí sa po strastiplnej ceste cez nevľúdne, hornaté pohraničie východného Turecka ocitnú v Ankare. Hassan verí v demokraciu. Manželke a synovi sľúbil lepší život v Nemecku, no počas niekoľkých týždňov v špinavej hotelovej izbe v tureckej metropole ho optimizmus opúšťa.

Mladíci Ali a Mehrdad majú za úlohu dopraviť vzdialeným príbuzným, ktorí už pred rokmi ušli do Rakúska, deti, ktoré si ich už sotva pamätajú a najradšej by ostali doma s milovanou babičkou. Kurd Manu cestuje do Nemecka, lebo tam vyrábajú najlepšie plynové masky na svete a on nechce, aby jeho dedina dopadla tak, ako tá susedná, v ktorej plynový útok nikto neprežil. Je plný ideálov a viac než v demokraciu verí v mercedesy a krásne Európanky.

Osud ho spojí s dôstojným Abbasom, ktorý sa kvôli snu o lepšom svete odlúčil od milovanej manželky. Mladšieho spoločníka sa pokúša naučiť základy nemčiny, vštepuje mu ľudskú aj národnú hrdosť a vysvetľuje dôležitosť pravdy. Všetci sa striedajú v nekonečnom rade pred utečeneckým strediskom OSN kde zisťujú, že ich cesta za slobodou bude oveľa zložitejšia, než by si priali.

Riahi sa v minulosti venoval najmä dokumentárnej tvorbe a aj film Na chvíľu slobodní je viac-menej kolážou jeho osobných zážitkov a príbehov jeho blízkych. Režisér útek z rodného Iránu sám okúsil ešte ako malý chlapec a niektorí z jeho hercov majú dodnes štatút utečencov. Nájsť pre film vhodné obsadenie trvalo takmer dva roky a mnohí z predstaviteľov ani nie sú hercami.
Kritériom výberu bolo aj bezchybné ovládanie novoperzského jazyka fársí, v ktorom je nakrútená veľká časť dialógov. Herci sa tiež museli stotožniť s úlohou nepriateľov súčasného iránskeho režimu, ktorý by im v prípade návratu domov ich účinkovanie vo filme iste pripomenul.

Na chvíľu slobodní je mimoriadne ľudské dielo plné hmatateľných emócií a diváka niekoľkokrát preženie od úsmevu priamo k slzám. Humor filmu dodáva najmä švédsky komik libanonského pôvodu Fares Fares, na ktorého súboj s labuťou len tak nezabudnete.

Napriek dojímavosti sa autorovi bravúrne podarilo vyhnúť patetickému sentimentu, čo neuniklo porotám prestížnych filmových festivalov. Od roku 2008, keď film vznikol, bol ocenený už 22 cenami, napríklad Cenou za najlepší debut na rakúskom Viennale 2008, alebo Cenou za najlepší film na festivale v Brazílii.

Ak niekedy zabúdame na to, že sa nám tu v srdci Európy vlastne žije celkom fajn, tak tento film z čerstvej ponuky Asociácie slovenských klubov to slovenským divákom nepochybne pripomenie.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Na chvíľu slobodní, Rakúsko, Francúzsko, 2008
Réžia a scenár: Arash T. Riahi
Kamera: Michael Riebl
Hrajú: Navíd Akhavan, Pourya Mahyari, Elika Bozorgi, Sina Saba, Payam Madjlessi a iní
Slovenská kinopremiéra 10. júna

debata chyba