Inscenácia má názor, vysokú estetickú úroveň, herecky je zvládnutá výborne. Každý herec na vysokej technickej a remeselnej úrovni zvláda veľkú škálu tak typov postáv, ako aj estetík hereckej práce. No predovšetkým sa v nej pracuje s divadelnou imagináciou. Je ukážkou vzornej prípravy študentov na profesionálnu kariéru. Inou otázkou je, samozrejme, ako sú naše divadlá pripravené využiť ich kvality.
Nadčasový pohľad
Základný pôdorys inscenácie Bola raz jedna trieda je jednoduchý. Štyria študenti spomínajú na svoje zážitky zo školských čias. Využívajú veľmi dynamické výrazové prostriedky na ich vyjadrenie: strih, spev, náznak, štylizáciu spojenú s realistickou kresbou a najmä jazyk recesie, karikatúry, grotesky, ale aj filozofický spôsob budovania postáv. Každý z hercov (vrátane hrajúceho dramaturga Dachu) totiž vyjadruje svojím konaním v postave študenta nielen typicky „žiacky“ pohľad na pedagogický zbor, ale aj nadčasový pohľad – súvisiaci s otázkami o zmysle učenia sa.
Vo veľmi pôsobivých obrazoch sme sa tak na jednej strane dozvedeli takmer všetko a hneď o hysterických a nekompetentných učiteľoch, typických bifľošoch, kriminálnikoch alebo inak "typických"" žiakoch, ale na druhej strane – groteskne a karikatúrne ladeným nedokončením naznačených príbehov sa pred nami pomaly otvárala hlbšia významová rovina.
Živé žiacke časy
Scénografické riešenie spolu s kostýmami vyjadrovalo základný zámer rovnako dynamicky. Napríklad úvod a záver v ňom patril iba našej fantázii, našej schopnosti predstaviť si, že sme súčasťou školského kolektívu, ktorý ide spomínať či práve spomína na svoje žiacke časy. A to tým, že herci inscenáciu začali časťou, v ktorej upozorňovali na jej presné začatie, v závere každý z nich daroval kvet učiteľovi, za ktorého určil niekoho v publiku. Jej jadro sa odohrávalo v scéne, ktorá pozostávala zo štyroch školských stolov (bez vrchnej dosky) a stoličiek s výsekom steny s umývadlom v zadnej časti javiska. Dynamicky sa tiež pracovalo so svetlom, ktoré spolu s presúvaním scénických prvkov pomáhalo vytvárať rôzne typy priestorov.
No najdôležitejšie na inscenácii je, že diváka interaktívnymi prostriedkami nenásilne vťahuje do spomienok na školské časy a vtipne ho skúša z vedomostí. Na niektorých situáciách sa totiž publikum mohlo smiať iba vtedy, ak vedelo, čo sa stalo v tom-ktorom roku, či spoznalo ten-ktorý úryvok… Podstatné je, že jazyk naturizmu má už aj na Slovensku svoju tvár, a teda určite aj svojich budúcich majstrov.
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5
Ján Luterán a kol.: Bola raz jedna trieda (divadelný výlet do čias školských lavíc)
réžia: Ján Luterán
scéna a kostýmy: Ján Luterán, Silvia Zubajdová
hrajú: Juraj Ďuriš, Martin Šalacha, Peter Brajerčík, Miro Dacho
obnovená premiéra: 27. októbra v Štúdiu DAB NItra
