Richard Müller ako v obývačke

Vždy mal možnosť hrať s výbornými, ak nie tými najlepšími hudobníkmi. Tieto slová Richarda Müllera platili aj o jeho nedeľňajšom koncerte na bratislavskej Novej scéne. Trojicou vystúpení tu aktuálny zlatý slávik skončil svoje komorné Potichu Tour.

21.12.2010 07:20
Richard Müller ukončil svoje Potichu Tour... Foto:
Richard Müller ukončil svoje Potichu Tour koncertami v nedeľu a v pondelok v Bratislave.
debata

„Posledné tri roky sme hrali pre veľké auditóriá v športových halách,“ vysvetlil spevák s tým, že pri veľkej mase ľudí sa trochu stráca kontakt s publikom. V prítmí Novej scény to občas vyzeralo, akoby diváci a poslucháči prišli na stretnutie so starým známym, ktorý im spoločne so svojou kapelou prišiel zahrať do obývačky. A k tomu pridal niekoľko zaujímavých historiek. Ako tú, že pesnička Koniec sveta, ku ktorej dlho nevedel nájsť autora hudby, vznikla za 20 minút za klavírom Andreja Šebana. Alebo tú, ako mu Jaro Filip po tom, čo stvorili vyše šesťdesiat skladieb, navrhoval, aby vydali šesťalbum. Vtipným „kiksom“ bolo, že touto historkou chcel uviesť skladbu Milovanie v daždi, kapela však začala hrať Nebude to ľahké a spevák ju musel zastaviť.

Počas koncertu zaznelo zhruba dvadsať skladieb, ktorých aranžmány boli tlmenejšie, prispôsobené komornejšiemu prostrediu. Pesničky často ozvláštňoval vibrafón perkusionistu Štefana Bugalu. Veľký priestor však dostávali najmä počas svojich sól aj ďalší hudobníci, medzi ktorými vynikal saxofonista Michal Žáček so svojimi neuveriteľne rýchlo kmitajúcimi prstami a gitarista Peter Markus Markuljak.

Müller počas koncertu viac ako spevák pôsobil ako skúsený šansonier, ktorý publiku v piesňach rozpráva svoje príbehy. Okrem hitov zazneli v Bratislave aj menej známe skladby ako Aspoň plakať, Smutná pieseň či úžasná modlitbu Očenáš z albumu 33. Počas nej hudobníci postupne v tme opúšťali pódium. Nasledovala trojica prídavkov, pričom dva z nich – Srdce jako kníže Rohan a Po schodoch zmenil Müller so svojou kapelou na nepoznanie. Vyše dvojhodinové vystúpenie uzavrela pieseň Štěstí je krásná věc.

Müller priznal, že Nová scéna je pre neho určitým spôsobom magickým miestom, kde videl množstvo skvelých predstavení. Od konca šesťdesiatych rokov tam pracovali jeho rodičia a on si tam ako chlapec chodieval pred hodinami v ľudovej škole umenia po klarinet. Preto, aby ho s ním ostatné deti nevideli a neposmievali sa mu, že je „dychovkár“.

Aj jeho nedeľný bratislavský koncert mal v sebe určité čaro. Pretože turné hviezd po komorných priestoroch nie je len marketingovým výmyslom. Je totiž naozaj rozdiel strácať sa v mase fanúšikov v športovej hale a vnímať podnety na zamyslenie v pohodlí divadelného sedadla a byť k hudobníkom akosi bližšie.

debata chyba