Najhrávanejší a najobľúbenejší baletný titul všetkých čias prijali v čase jeho vzniku v roku 1936 ako mnohé iné avantgardné scénické diela – s nepochopením. Svetovú premiéru nemal v Rusku, ale v Brne, v roku 1938 v choreografii Iva Váňu Psotu. Dielo s dramaticky vďačným shakespearovským námetom a strhujúcou, nadčasovou hudbou je dodnes obrovskou výzvou azda pre každého choreografa – od Cranca až po Preljocaja.
Bez klišé, ale aj bez údernosti
Mário Radačovský posunul príbeh Romea a Júlie do súčasnosti, dal mu komorný charakter a civilnosť. Súčasné kostýmy majú jednoduché línie s výraznou a kontrastnou farebnosťou, plnou žiarivých odtieňov. Bez historizujúcich prvkov (balkón, katafalk) a rekvizít, typických pre tento balet (meč, kríž, list) sa zaobišla aj čistá scéna, ktorej v druhom dejstve dominuje posteľ.
Choreograf skrátil niektoré hudobné časti, zredukoval počet postáv, čím dal väčší priestor pätici hlavných postáv, najmä ústrednému páru. Veľký dôraz kladie, prirodzene, na duetá, ktoré stavia s technickou náročnosťou, zároveň je v nich najviac civilných polôh, jednoduchých gest bez teatrálnosti.
V úsilí držať krok s Prokofievovou progresívnou hudbou posúva tanec do neošúchaných pohybových vzorcov, vyhýba sa baletným klišé, ozvláštňuje partnerské väzby (ples) originálnymi zdvihmi, zaujímavou prácou rúk. No miestami akoby jeho snahy narážali na silnú, priam nedobytnú dramaturgickú štruktúru hudby, ktorej úprava nesie isté riziko. Každý hudobný motív a obraz má v balete presné, odôvodnené miesto, vlastnú hudobnú a javiskovú logiku, ktorej zmysel sa ťažko porušuje či inak interpretuje. K takým patria napríklad obrazy súbojov, v ktorých sa v hudbe premieta rytmus a ostrá dynamika šermiarskych krokov a úderov. Rovnakú údernosť nové súboje nemali.
Neokázalo presne
Scénou, kde Radačovský, naopak, naplno odkryl svoj choreografický potenciál, je záverečné „posteľné“ dueto, precízne vystavané, plné jemných nuáns, „šepkaných“ pohybov, nehy i zmyselnosti. Hlavná dvojica hrdinov neokázalo a presne vyjadrila škálu protichodných pocitov – vášeň i obavy, vieru aj pochybnosti, nehu aj energiu.
Júlia Kataríny Košíkovej v sebe spája nevinnosť, oduševnenie, zraniteľnosť aj vášeň. Spolu s Petrom Dedinským tvoria pár charakteristický mäkko plynúcim pohybom a prirodzenosťou. Tanečne aj herecky presvedčivý výkon podali ďalší predstavitelia hlavných postáv – Katarína Kaanová, Andrej Szabo a Daniel Corbeil.
Zanietená company
Balet Bratislava je súborom sólistov. Zahraničných umelcov vyrovnane dopĺňajú absolventi Tanečného konzervatória. Na javisku tvoria kompaktnú, zohratú a zanietenú tanečnú company s vyrovnanými tanečnými výkonmi.
To, čo dielu uberalo na prehľadnosti a sile, bolo malé javisko Novej scény. Toto dielo si zasluhuje javisko veľké a technicky moderné. Na Slovensku je takýchto javísk len zopár.
Balet Bratislava aj napriek tomuto faktu nastúpil s odvážnou víziou prezentovať vrcholné diela a pozývať svetových choreografov. Premiéra jedného z najnáročnejších baletných titulov v súbore bez stálej scény a dotácie je nakoniec malým zázrakom.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Romeo a Júlia
hudba: Sergej Prokofiev
choreografia: Mário Radačovský
scéna: Marek Hollý
kostýmy: Dorota Cigánková, Diana Strauszová
účinkujú: Katarína Košíková, Peter Dedinský, Katarína Kaanová, Andrej Szabo a Daniel Corbeil a členovia Baletu Bratislava
Premiéra 11. novembra 2011, Nová scéna, Bratislava
