Po vlastných nohách, páni
Šesť expedícií v rokoch 1973 – 1982, to znie ako horolezecký údaj. Pravda je, že šlo o pešie túry a s výnimkou jednej návštevy Álp to boli domáce – rozumej slovenské a československé – výpravy s batohom na chrbte a s kamarátom či kamarátmi ako tou príjemnou súčasťou života, bez ktorej ani víno nechutí. Partnermi Satinského pri turistických potulkách Slovenskom boli Vlado Bednár, Karol Mičieta, Tomáš Janovic či Peter Oravec.
Vskutku šlo o pánske pešie výlety do lona prírody, z ktorých sa vykľuli vlastne historky, možno ani nie také veselé, lež skutočne dokumentujúce marazmus 70.¤rokov, na ktorý tak zabúdame. Spomienkový optimizmus je jedna vec, realita, akú nájdeme aj v tejto knihe, druhá. Nefungujúce a neexistujúce služby, ale zato dobrodružné a ľudské kontakty.
Alpská epizóda z 80. rokov dodáva knihe zvláštny kontrapunkt, pretože odrazu sú Satinského zápisky akési vystrašené, cítiť z nich pokoru k švajčiarskym kopcom, ale najmä k inej, veľmi rozvinutej kultúre turistiky, aká bola v tom čase u nás nepredstaviteľná. Ten obrovský, priepastný rozdiel socializmu a Švajčiarska bol až nevypovedateľný.
Vzdor, hľadanie, zabúdanie
Čitateľsky nejde o Satinského „veselé táraninky“, pri ktorých by ste sa chichotali alebo aspoň usmievali na miestach, kde autor podstrčí žartíky. Skôr tieto dokumentárne zápisky môžete čítať ako poetické rozprávanie blížiace sa až k zen-budhistickým textom – koánom. Proste zápis toho, čo sa stalo. To múdro v ňom musíte hľadať či chápať.
Vydať sa na expedíciu, ktorej vlastným cieľom je iba jednoduché „byť“, je totiž zen-budhistickým posolstvom. Ísť po vlastných nohách po necestách, len chodníkoch ukrytých medzi existenciou a nejestvovaním, je spôsob meditácie, ale aj vzdoru, hľadania, spoznávania a zabúdania. A prekonávania samého seba minimalistickým riešením problémov vlastnej existencie. Pretože naložiť si na chrbát to, čo nevyhnutne potrebujete, a nie viac, pretože viac je len záťaž, zbytočnosť, masochistická nálož.
Pohľadnice z minulých životov
O tomto píše Július Satinský vo svojich Expedíciách? Nie je to o nejakej inej knihe, pýtate sa? Nie sú to nejaké láskyplné veselôstky z ciest, humorné postrehy z divokej jazdy po zamrznutej rieke reálneho socializmu? Niekedy musí byť aj humorista praktický, možno zaujatý, zamyslený. A cesta dáva na takúto meditáciu viac podnetov ako nasvietené svetlá rámp.
Expedície je vlastne šesť dobrodružných výprav medzi stromy, vlastnú samotu, boľavé nohy a ľudí reálneho socializmu. Pohľadnice, z ktorých sa odlupujú spráchnivené rožky našich minulých životov.
Mimochodom – kniha Júliusa Satinského Expedície je nielen pôvabná duchom, ale je aj krásnym knihárskym spracovaním pripomínajúcim zápisníky z čias dávno minulých.
Július Satinský: Expedície, Slovart, Edition Ryba, 2011
