„Ako poznám Sidneyho, aj mŕtvy bude mať viac energie, než väčšina živých ľudí,“ povedal Woody Allen, ktorého s Lumetom spájalo prostredie New Yorku. Ten hral dôležitú úlohu v mnohých Lumetových filmoch. Ako sám tvrdil, mesto je v jeho snímkach jednou z postáv a vytvára atmosféru, ktorú jednotlivé scény potrebujú. Aj preto magazín Time režiséra, ktorý nakrúcal s hollywoodskymi hviezdami, nie však v Hollywoode, tituloval za " zásadného kronikára New Yorku v celej jeho úzkosti a drzosti".
Obsadil aj Jiřího Voskovca
„Zatiaľ čo cieľom všetkých filmov je zabávať, ten druh filmu, v ktorý verím ja, ide ešte o krok ďalej. Núti diváka, aby preskúmal ten-ktorý aspekt svojho svedomia. Stimuluje uvažovanie a privádza k zamysleniu,“ citoval Lumetov starší výrok denník New York Times, podľa ktorého Lumetove najlepšie filmy nielen skúmajú dôsledky predsudkov, korupcie a zrady, ale tiež oslavujú ľudí, ktorí sa dokážu odhodlať k niečomu odvážnemu.
Počas kariéry nakrútil Lumet desiatky filmov, spoločne podľa BBC získali okolo 50 oscarových nominácií. Svoju kariéru rozbiehal v televízii. Syn herca a režiséra a tanečnice, ktorý už ako jedenásťročný vystupoval na Broadwayi, zaujal hneď svojím celovečerným debutom Dvanásť rozhnevaných mužov (1957). Gregor a Patalas v Dejinách filmu snímku charakterizujú ako „dôrazný pamflet proti predsudkom“ a oceňujú, že „napätie, ktoré vzniká medzi postavami, preniesol Lumet, za pomoci kameramana Borisa Kaufmana, do dynamického sledu záberov, a tým sa pôsobivo vyhol nebezpečenstvu optickej monotónnosti, ktoré hrozilo tomuto filmu odohrávajúcemu sa v jedinej miestnosti“. Do úlohy jedného z dvanástich porotcov, ktorí rozhodujú o vine mladíka obvineného z vraždy, obsadil Lumet aj Jiřího Voskovca.
Kňaz, ktorý vás vypočuje
V šesťdesiatych rokoch nakrútil Lumet napríklad drámu o možnom začiatku jadrového konfliktu medzi Sovietskym zväzom a USA Zlyhanie vylúčené (1964) alebo vojnovú drámu Pahorok (1965) v hlavnej úlohe so Seanom Connerym. V sedemdesiatych rokoch nakrútil výrazné filmy s Al Pacinom – príbeh mladého policajta bojujúceho proti korupcii vo vlastných radoch Serpico (1973) a drámu Psie popoludnie (1975), v ktorej Al Pacino, naopak, stvárnil bankového lupiča (1975). „Ak ste sa modlili, aby ste sa zžili s postavou, Sidney bol kňazom, ktorý vaše modlitby vypočul a pomohol ich uskutočniť,“ povedal herec, keď v roku 2005 odovzdával Lumetovi Oscara za celoživotné dielo.
Okrem filmov, v ktorých Lumet sledoval vzťahy zločinu a spravodlivosti, nakrútil aj viacero adaptácií divadelných hier, napríklad Zostup Orfeov (1959) Tennesse Williamsa v hlavnej úlohe s Marlonom Brandom. Na filmové plátno preniesol aj detektívku Agathy Christie Vražda v Orient exprese (1974), ktorú obsadil množstvom hviezd. Takisto ako muzikál Čarodejník z krajiny Oz (1978), v ktorom hlavné úlohy stvárnili Michael Jackson a Diana Rossová. Lumetovým posledným filmom bol triler Než sa diabol dozvie, že si mŕtvy (2007).
Lumet bol trikrát rozvedený, jeho štvrtou ženou sa v roku 1980 stala novinárka Mary Gimbelová, z predchádzajúceho manželstva mal dve dcéry.
Hoci jeho filmy boli často angažované a nazývali ho aj jedným z posledných veľkých filmových moralistov, sám si nemyslel, že by filmy mohli niečo zmeniť. Keď sa ho magazín Time pýtal, prečo teda nakrúca, Lumet odpovedal: „Pretože sa mi to páči. Je to krásny spôsob, ako môžete stráviť svoj život.“
