Od júnového víťazstva v súťaži Coca-Cola Popstar ubehlo už niekoľko mesiacov. Dnes je na svete váš debutový album Búrka. Ako vznikal?
V máji som vyhrala v súťaži a nezostalo mi nič iné, len si sadnúť za klavír a začať skladať nové pesničky. Celý jún som teda zostala za klavírom a tvorila a nasledujúci mesiac som začala nahrávať. Až do začiatku októbra. Niekomu sa to môže zdať dlhý čas. Ale súťaž som vyhrala so štyrmi pesničkami a potrebovala som vytvoriť celý album.
V čase vášho víťazstva ste ešte nevedeli pomenovať hudobníkov a producenta nahrávky. Napokon ste spolupracovali s členmi Creative House Studio – Marošom Kachútom, Petrom Grausom, Slavom Soloviczom. Prečo?
Všetci sú veľmi skúsení. V prípade Maroša Kachúta išlo aj o to, že má skúsenosti s mnohými speváckymi menami, ktoré sú v súčasnosti populárne a je mimoriadne talentovaný a jeden z najúspešnejších autorov. Som rada, že som s ním mohla spolupracovať.
Neobávali ste, že práve takéto „plus“ producenta by mohlo byť skôr na škodu? Keď Maroš Kachút spolupracuje s toľkými vychytenými kapelami, mohol by aj do vašej hudby prenášať nápady, ktoré sa už niekde objavili.
Do nahrávania som šla s jasným cieľom. Vedela som, čo chcem a Maroš mi to pomohol len zrealizovať.
Do účasti v súťaži Coca-Cola Popstar s vami ako textár spolupracoval výlučne Gabriel Guniš. Na albume Búrka sa počet textárov rozrástol.
Sama mám s písaním textov problém, som skôr hudobníčka. Skvelými textami ma však potešili hneď niekoľkí ľudia a som rada, že ich mám na cédečku. Dve pesničky mi otextoval Andy Ďurica, Ivo Bič mi napísal anglickú skladbu na hudbu Zoliho Tótha. Pomohol mi aj Tomáš Zubák. Nechýbal Gabo Guniš ako môj stály textár. A jedna pesnička je úplne špeciálna – má český text a otextoval ju Michal Číra – môj otec.
Hovoríte o skladbe Ruleta lásky. Prečo práve čeština?
Vlastne sme si povedali, prečo nie. Možno je dôvodom, že celá moja rodina žije v Česku, aj ocko sa tam narodil a tak sme sa dohodli, že na album zaradíme aj niečo v jeho rodnom jazyku.
Nekalkulovali ste trochu aj s tým, že práve takouto skladbou môžete zaujať u susedov?
Nie ste prvý, kto sa ma na to pýta. Zámer sme nemali. Otec mi ponúkol pesničku, ktorá ma okamžite chytila za srdce a povedala som si, že ju chcem mať na svojom debute. Pokiaľ by ju začali hrať české rádiá, budem len rada.
S kým sa spolupracuje jednoduchšie? S rodinou alebo s najatými profesionálmi?
Vyrastala som v hudobníckej rodine, obaja moji rodičia sú amatérski muzikanti. Mám odkiaľ čerpať, nie som hudobný samorast. Odmalička ma viedli k hudbe a ja si to veľmi vážim. Práca s profesionálmi je, samozrejme, iná. Vážim si obe príležitosti.
Tvrdíte, že ako textárka sa necitíte, ale slová k singlu Búrka pochádzajú práve z vašej hlavy.
Búrka je jedna z najosobnejších vecí, ktoré sú na albume. Raz som prišla do štúdia, zaspievala som, čo som mala a Maroš mi začal hrať melódiu, ktorá ma okamžite dostala. Odišla som síce domov, ale celou cestou vlakom som nevedela pustiť z hlavy hudbu. Volala som Marošovi, že tú pesničku musíme zaradiť na album a že ju chcem sama otextovať. Nejako sa mi to podarilo a dnes je z toho pilotný singel. Búrkou bol pre mňa takmer celý uplynulý rok, či už išlo o účasť v súťaži, množstvo povinností aj krásnych zážitkov – to všetko som sa snažila vložiť do textu.
Okrem víťazstva v Coca-Cola Popstar ste tento rok úspešne zmaturovali. Pokračujete v štúdiu hry na klavír. Dá sa to zvládať?
Priznám sa, že v čase, keď sa blížilo finále, to bolo naozaj poriadna búrka, občas až „víchrica povinností“. Spolužiaci mi volali, či sa učím. Ja som sa pripravovala na koncert. Odmaturovala som slovenčinu, utekala domov a uvažovala, čo si oblečiem na finálový večer. Bolo to hektické. Po maturite sa to našťastie upokojilo a mala som čas na skladanie pesničiek a nahrávanie albumu. Nastúpila som do piateho ročníka na konzervatóriu, ale škola nám začína naplno až tento mesiac, takže momentálne je všetko v poriadku.
Študujete klasický klavír. Pomáha vám hranie Chopina alebo Brahmsa pri skladaní modernej hudby?
Niektorí ľudia sa ma pýtali na to, či som neuvažovala nad prepojením popmusic a klasickej hudby. Na prvom albume som nechcela veľmi experimentovať, ale ak bude druhý, určite niečo vyskúšam. Keď si tak hrám Chopina alebo aj iných skladateľov, objavujem v nich množstvo inšpirácie. Momentálne som veľmi vďačná, že už toľko rokov hrám na klavíri, prináša to človeku množstvo nápadov.
Na albume však nie je veľa skladieb, ktorých kľúčovým motívom by bol klavír.
Aj vlastný brat mi vyčítal, prečo som používala môj obľúbený nástroj tak málo. „Myslel som si, že budeš taká Alicia Keys,“ povedal mi. Nechcela som urobiť album, kde si budem len vyhrávať na klavíri. Chcela som cédečko, ktoré bude viac kapelové. Priestor dostanú rozličné zvuky. Ale klavír tam určite je, aj keď možno ukrytý a mnohí ľudia ho nepočujú. Môžu sa tešiť na koncerty. Vystúpenia plánujem doslova odsedieť za piánom. (smiech)
Kde sa teda objavíte na pódiu?
Najbližšie to bude na krste môjho debutového cédečka. A potom by mali nasledovať ďalšie vystúpenia. Zatiaľ predovšetkým klavírne.
A čo vaša trnavská skupina Trinity Group, s ktorou ste vystupovali pred víťazstvom v autorskej súťaži?
Dali sme si pauzu na dobu neurčitú. Ale časť zostavy hrá so mnou v „coca-colovskej“ kapele, takže ich neopustím.
