Bojíte sa myší?
Nie. Predpokladám, že narážate na foto na obale nového albumu. Tú myšku som si bola pred fotením s Jakubom Klimom kúpiť v Chovprodukte. So zámerom, že na druhý deň po fotení ju vrátim. Lenže toto zvieratko chovali ako potravu pre hadov. A hoci som pani predavačke sľúbila, že myšku vrátim, počas práce na fotkách vzniklo medzi nami akési puto. Nechala som si ju a mám ju doteraz. Je to myšiak, volá sa Stuart a od momentu, ktorý je zachytený na obale albumu, už poriadne vyrástol. Vtedy bol ešte také mláďatko.
Takže nový album priniesol prírastok do rodiny?
Áno, prvý prírastok, ktorý je zároveň veľmi symbolický. Som narodená v znamení Blížencov a v čínskom horoskope v roku Potkana.
Ako sa vám darí existovať v rámci znamenia Blíženci, keď ste dve v jednej osobe?
Charakteristika znamenia Blíženci na mňa úplne sedí. Občas sa mi zdá, akoby sme boli dve Zuzany. Niekedy sa hádame, niekedy si rozumieme. Ale zvládnuť sa to dá. Aj keď dokážem byť na sebe občas veľmi zlostná.
Súťaž o nový album Zuzany Smatanovej
Motív dvoch osobností v jednej osobe je nosným aj v prípade spomenutého albumu Gemini. Je dvojcédečkom. Jedno je slovenské, druhé anglické. Bili sa „vaše Zuzany“, keď tvorili tieto skladby?
Práve naopak, pekne sme si to rozdelili. Cédečko som tvorila s víziou, aby ľudia spoznali obe moje tváre. Jedna je Zuzana, ktorá je ľuďom známa – speváčka s gitarou, ktorá spieva klasické pesničky. A potom je tu Zuzana za klavírom. S inou melodikou a v angličtine. Keď som skladala skladby, dokázala som sa rozdeliť. Viem, znie to trošku schizofrenicky, ale skrátka som dokázala rozlíšiť momenty v tvorbe pesničiek, keď som vedela, že budem skladať na jeden disk alebo na druhý. Boli to dve odlišné atmosféry.
Najmä slovenská časť cédečka je v porovnaní s Tabletkami odvahy hravá, veselšia. Čím to je?
Sama seba som sa pýtala, čím. Tento rok akoby som bola vnútorne v pohode. Odrazilo sa to na tom, čo som zložila. Veci, ktoré sa okolo mňa dejú, si často ukladám kdesi v hlave a vždy ma ovplyvňujú pri tvorbe nových skladieb. Teraz som bola naozaj v pohode. Smutnejšie a temnejšie veci dostali miesto v anglickej časti. Mnohí umelci tvrdia, že lepšie sa im skladá v depresii alebo v čase, keď prežívajú ťažšie chvíle. Mala som pocit, že k nim patrím, ale pri cédečku Gemini som zistila, že to tak úplne neplatí. Dokážem skladať aj vtedy, keď sa cítim dobre. A na skladbách sa to odrazí.
Myslíte si, že táto ľahkosť a veselosť je jednou z hlavných ingrediencií, aby sa stala pesnička hitom?
Nedá sa povedať, čo interpret potrebuje na hit. Je veľa pesničiek, pri ktorých si poviete, toto by sa mohlo ľuďom páčiť. A potom ich pustia do éteru a vôbec nezafungujú. Aj smutné pesničky dokážu byť hitmi, takže veselosť asi nie je to najsprávnejšie korenie. Netreba s ňou plytvať, ale občas určite poteší.
Ako vznikla myšlienka vytvoriť anglickú časť Gemini?
Ani neviem. Zhruba pred rokom som si kúpila klavír. Túžila som svoje pesničky obohatiť novým zvukom, vždy som chcela mať tento hudobný nástroj. A keď som tak doma pri ňom sedela a tvorila hudobné nápady, uvedomila som si, že klavír má inú melodiku. Začala som sa hrať so slovami, textom a vtedy som si povedala: „Ja to nahrám. Veď to nie je také strašné.“
Všetky nápady som zhromaždila, bolo ich asi päť-šesť, a vtedy som začala riešiť, čo s touto produkciou. K slovenským skladbám som ju pridať nechcela, tak som si povedala, že vytvorím dvojalbum. Túžila som po ňom už pri mojej druhej nahrávke a pri tvorbe Gemini mi došlo, že prišiel správny čas zrealizovať môj sen.
Radil vám niekto s anglickou výslovnosťou?
Priznám sa, toto som vôbec neriešila. Texty som si nechala skontrolovať, ale výslovnosť som necibrila. Druhý disk bol pre mňa absolútny bonus a ak sa ľuďom zapáči, budem sa tešiť. Nemala som však a ani nemám ambície s ním preraziť vo svete alebo odštartovať novú kariéru. Je len ukážka toho, čo ma baví.
Takže, žiaden anglický singel alebo pesničky na koncertoch?
Určite si pár z nich zahrám na krste albume 4. novembra v Bratislave. Ale na single alebo hranie na koncertoch sú moje slovenské pesničky. Anglické skladby sú naozaj len bonusom, ktorý odhalí poslucháčom trochu inú stránku Zuzany Smatanovej.
A keď práve po novej Zuzane fanúšikovia zatúžia?
Tak potom ju ponúknem. Bez akýchkoľvek obáv.
Súčasťou albumu je aj pesnička, ktorá sa stala titulnou skladbou seriálu Keby bolo keby. Ako došlo k spolupráci s televíziou?
Prebehlo to niekedy koncom mája, keď už som mala rozpracovaný dvojalbum. Oslovili ma, či by som nenahrala skladbu k seriálu. Prijala som to ako veľkú výzvu. Práve skladba Stačí si priať mala v tom čase už hudobnú podobu, ale s textom som chcela pracovať až neskôr. Ponuka od JOJ-ky bola skvelá v tom, že mi neurčili žiadne mantinely. Jediné, čo som vedela, bol názov seriálu. Ten som zakomponovala napokon aj do textu. Ale skladbu som nazvala Stačí si priať, pretože v to aj sama trochu verím. Ona bola vlastne splneným prianím nahrať hudbu do seriálu.
Ako reagovali na pesničku tvorcovia seriálu?
Do JOJ-ky som poslala demonahrávku a skoro mesiac som nedostala žiadnu odpoveď. Myslela som si, že už je to passé, ale napokon sa ozvali, že pesničku berú. Aj keby to tak nebolo, na albume by sa určite objavila. Teraz však znie v seriáli a zároveň sme sa zhodli na tom, že z nej bude druhý singel.
Počuť svoju skladbu v pravidelnom rytme ako súčasť nejakej vizuálnej nadstavby, v tomto prípade seriálovej zvučky – aké to je?
Zaujímavé. Skladbu som si už spojila s televíznym projektom. A nielen ja. Mnoho ľudí hovorí o pesničke ako o „skladbe z toho seriálu“. A ja to vnímam ako dobrú skúsenosť.
Teraz znie vaša hudba v seriáli, ale hádam ešte viac dokáže umelcovu tvorbu masám sprostredkovať reklama? Je to ďalšia méta?
Dostala som ponuku, ale neprijala som ju. Dokonca som v minulosti mala už veľa ponúk na účinkovanie v reklamách, ale tiež som ich odmietla. Skoro nič z tých ponúk nemalo súvis s hudbou. Nechápala som, prečo by sa ma niečo také malo vôbec týkať. Som speváčka, muzikant, ktorý si ide hudobnou cestou. Nie som človek, túžiaci účinkovať v reklamách.
