Pokiaľ ide o mňa, najradšej mám grécku cestu, predovšetkým čo sa týka turistiky, ale ešte viac kultúry. Veď naša spoločná minulosť aj celá Európa stoja bezpečne práve na oporných stĺpoch prastarého Peloponézskeho polostrova. No ešte aj dnes sa v kultúrnosti a podpore kultúry Slovensko nemôže ani porovnávať s najchudobnejšími či najzadlženejšími krajinami únie. Pritom naši volení zástupcovia na zákonodarnej aj komunálnej úrovni ovládajú napríklad takú grécku komédiu očividne na mimoriadne slušnej úrovni, Aristofanes by sa čudoval aj s celou rodinou.
Môžu tí ďakovať tuzemským božstvám, že ich výkony na politickej scéne sú iba obyčajnou národnou tragédiou, nie tou pravou klasickou gréckou. Pretože podľa jej pravidiel by sa všetci tí hore museli do posledného vzájomne vyhubiť pekne klasicky jedom, uškrtením, bodno-sečnými a inými zákernými, ale účinnými zbraňami a úskokmi. Po celom ich svätom hneve by azda nakoniec prišiel aj svätý pokoj. Mlčiaci chór bežných občanov a ja s ním by sme museli dať takému divadlu iba za pravdu. Večná škoda. Hneď by som menil grécku cestu s tou našou domácou, slovenskou, aj so všetkými zahraničnými tunelmi.
