Musím priznať, že z hľadiska ekonomického prináša nová odvodová povinnosť do zdravotnej poisťovne pre študentov nad 26 rokov naozaj efektívne riešenie s potenciálne najväčším ziskom pri najmenších výdavkoch. Vysokoškoláci navštevujú zdravotnícke zariadenia ojedinele a v nutných prípadoch, nepotrebujú totiž potvrdenia o návšteve lekára či práceneschopnosti ako na strednej alebo základnej škole, keď sa chcú uliať. Nové bremeno si odnesú vo väčšine prípadov rodičia; v čase nezamestnanosti a hospodárskej krízy je to od štátu naozaj pekný „rodinný prídavok“ až do výšky takmer mínus šesťsto eur ročne. Netreba pripomínať, že takáto položka odradí od štúdia nejedného záujemcu a jedným vrzom zníži príjmy vysokých škôl aj kvalitu výučby.
Mládež musí byť zdravá a silná, o tom niet pochýb. Na jej pevných, ešte nezrednutých kostiach stoja základy dôchodkového a daňového systému, a tie zmocnejú lepšie pri lopate alebo v čakárni úradu práce. Pri súčasnom trende zvyšovania vekovej hranice odchodu do dôchodku máme aj tak všetci pred sebou svetlú pracovnú budúcnosť prinajmenšom do deväťdesiatky. Iste, so spoplatňovaním štúdia to zatiaľ nie je také zlé ako v Británii, no tým sa môžu utešovať iba absolventi bezplatného školstva z parlamentných lavíc. Keď sa raz mladí nahnevajú, budú zlí a spravia poriadky tak, ako pred dvadsiatimi rokmi.
