Zelená kniha, fetišizovaná ako biblia spolu s jej autorom celé roky, zažíva dnes rovnako krutý osud. Už sa obyvateľom štátov tretieho sveta zunovali režimy, nekonečné dynastie s ich nekonečne drzými nárokmi. Radi by aj oni boli súčasťou nášho sveta – toho prvého, najlepšieho zo všetkých možných. Desiatky rokov diktatúr je dosť na jedného, nieto na celé národy. „Hnusný“ Mubarak, ako mnohí prezývali egyptského vládcu, je dnes už minulosťou. Na rade je Muammar Kaddáfí, večný revolucionár mnohých kostýmov a prezlečení, výstredný milovník uniforiem a predovšetkým vyhlásený plastický krásavec, ktorý oproti sivým tesilákovým eminenciám pôsobil vždy osviežujúco ako spevák Boney M po ondulácii (večná sláva jeho pamiatke). Isteže sa potom jeho autorita vzdať moci len tak ľahko nemôže: ktoviekoľko dvojníkov mu po krajine behá.
Skončil sa práve marec, známy to mesiac knihy. Muammar by asi najlepšie urobil, keby uzavrel poslednú kapitolu svojho vládnutia a vrhol sa radšej znova na písanie, napokon, v exile či väzení na to bude mať času dosť. Skončiť krviprelievanie je, aspoň podľa môjho skromného názoru, určite jednoduchšie, ako ukončiť knihu.
