Od vydania albumu The Wall kultovej skupiny Pink Floyd uplynulo neuveriteľných 33 rokov. Jeho naliehavosť neoslabil čas ani dynamický hudobný priemysel. The Wall nie je iba klasikou nostalgických rockerov. Dodnes definuje jednu epochu hudobnej histórie. Unikátna reedícia The Wall – Experience Edtion, ktorá vyšla koncom februára, preto nie je iba trápnym pokusom o zbohatnutie zo slávnej minulosti.
Posledný výstrel zlatej zostavy
Naposledy sa štvorica David Gilmour, Roger Waters, Richard Wright a Nick Mason stretla na charitatívnom megakoncerte Live Aid v roku 2005. Špekulácie o obnovení pôvodnej zostavy, s výnimkou zosnulého Wrighta, sa objavili aj pri príležitosti vystúpenia na letných olympijských hrách v Londýne. Hudobníci ich však vyvrátili. Za ich rozpadom stáli nefungujúce vzťahy, tvorivá únava a túžba po vlastnom výraze.
Nekontrolovateľný génius psychedélie Syd Barrett skupinu opustil už v roku 1968. Nahradil ho jeden z najvýraznejších gitaristov a spevákov všetkých čias David Gilmour – kapela si lepšie vybrať nemohla. Pink Floyd nahrali počas obdobia zlatej zostavy hneď niekoľko zásadných albumov. Kritici ich vynášali do nebies a obecenstvo šalelo na koncertoch, ktoré dali nový rozmer pódiovému vystupovaniu.
Ummagumma, Animals, Wish You Were Here alebo prelomový The Dark Side of the Moon. Pink Floyd menili hudobné dejiny v priamom prenose. Experimentovali so zvukom, výrazom aj slovami. Po vydaní Animals v roku 1977 sa však začala skupina rozpadať zvnútra – Waters a Gilmour sa od seba vzdialili. Koniec zlatej éry bol na dosah. Chýbal však posledný výstrel. Taký, ktorý by prekričal všetky vnútorné problémy kapely a únavu z nekonečného kolotoča hudobného biznisu.
Stena Rogera Watersa
Veľkolepá rocková opera plná metafor, narážok na citlivé spoločenské témy aj krehkej krásy. The Wall patrí k najsilnejším nahrávkam modernej hudobnej histórie. Nahrávanie albumu trvalo 11 mesiacov a výsledkom bolo 26 skladieb, ktoré tvorili koncepčne uzavretý celok. Jeho hrdinom je chlapec menom Pink túžiaci po kariére rockovej hviezdy. Tá ho však stiahne na dno. Izolácia, strata ideálov, krutosť, pohŕdanie, hnev.
Roger Waters sa nikdy netajil, že postavu napísal podľa seba. Na kamerových skúškach k filmu Pink Floyd: The Wall režiséra Alana Parkera však neobstál, a tak si hrdinu zahral írsky rebelant Bob Geldof. Filmová adaptácia z roku 1982 ešte viac posilnila legendu albumu, no kapelu zachrániť nedokázala. „Myslím si, že veci ako Comfortably Numb boli tým posledným, čo som dokázal vytvoriť spoločne s Rogerom.“ Opísal náročné nahrávanie David Gilmour, ktorý sa na albume podieľal iba ako spoluautor niektorých skladieb.
The Wall a Pinkov príbeh patrili Rogerovi Watersovi. Jeho hlas, netradičné frázovanie a dramatický prejav by nenapodobnil ani najlepší imitátor. Skladby ako In the Flesh?, Mother či Goodbye Blue Sky by pokojne mohli byť intímnymi výpoveďami sugestívneho pesničkára.
Album, ktorý nestratil dôležitosť
Najväčším hitom 23-krát platinového klenotu je skladba, ktorú mnohí považujú za posledný výdych revolučných 70. rokov. Another Brick in the Wall sa ešte občas ozve z večerného vysielania rádií, ktoré rady spomínajú. Na diskotékach ste zase mohli počuť jej nevkusne zremixovanú verziu a niekedy vás prekvapí aj v obchodnom centre.
Keď ju v roku 1990 hral Roger Waters na veľkolepom koncerte pred Berlínskym múrom, tlieskalo mu 350-tisícové obecenstvo. Stena padla a s ňou aj potreba otvorenej kritiky spoločnosti. Poslucháči sa chcú baviť. Napriek tomu sa v návale nových nosičov The Wall – Experience Edition nestráca.
Remaster nahrávky mal na starosti James Guthrie, ktorý sa tak vrátil do doby, keď The Wall spoluprodukoval. K Watersovmu opusu mal silný osobný vzťah. Možno preto je zvuk výročnej edície taký jemný. Nie je to remaster bez atmosféry, ale nový pohľad na mimoriadne silný hudobný materiál. Zážitkom je aj tretie CD vynoveného The Wall. Nájdete na ňom 27 pracovných verzií dnes už legendárnych skladieb. Dokazujú, že Pink Floyd nepotrebovali na vytvorenie hudobnej atmosféry zvukové efekty, orchester ani detský zbor. Použili ich, aby posunuli koncepčný The Wall ešte ďalej. Výraz však mali už prvotné nápady odhalené až na kosť.
Hudba s posolstvom nemôže zostarnúť. Aj keď ju už nepočujete na každom kroku, opäť príde doba, keď bude potrebná. Potrebná na to, aby pripomenula, že ľudská sloboda, láska ani právo na vlastný názor nie sú samozrejmosťou. Ak ste na to náhodou zabudli, vypočujte si znova The Wall.
