Keď je radostná udalosť a divadlo to isté

Elena Knopová, divadelná kritička | 25.11.2010 15:00
Červená, modrá, biela. Nórsko-slovenský... Foto:
Červená, modrá, biela. Nórsko-slovenský divadelný projekt v réžii Patrika Lančariča.
Festival Astorka 2010 aj tento rok potvrdil, že čas strávený v divadle môže byť výnimočným zážitkom. Predstavil divadlá z rôznych kútov Európy – predovšetkým z krajín V4, ku ktorým sa teraz po prvýkrát pridalo aj Nórsko.

Festival nie je súťažnou prehliadkou a ani nemá ambíciu ponúknuť reprezentatívnu vzorku tých najprestížnejších inscenácií danej krajiny. No plní oveľa dôležitejšie poslanie. Udržať v divadelnej kultúre sviežu a bezprostrednú priateľskú komunikáciu, rozvíjať medzinárodný dialóg, spoznať sa.

Tesne pred oficiálnym otvorením festivalu mali diváci možnosť vidieť inscenáciu, ktorá vznikla ako spoločný nórsko-slovenský projekt V?rt Teatret a Divadla Astorka Korzo’90. Súčasná hra mladého nórskeho autora Bj?rnara Lisethera Teigeho Červená, biela a modrá – Bj?rnson a Černová v réžii Patrika Lančariča je ponáškou na absurdné divadlo a drámu. Jej postavy však nie sú antihrdinami v pravom slova zmysle. Líšia sa od seba farbou šiat, ale aj postojmi k „inakosti“ a mierou vzájomného rešpektu a tolerancie. A dnes, keď ľudská, národnostná a politická suverenita by mala byť samozrejmá, vyznelo toto podobenstvo neschopnosti koexistovať bolestne aktuálne.

Divadlo Teatret V?rt Molde sa predstavilo aj s hrou Bj?rnstjerna Bj?rnsona Nad naše možnosti. Inscenácia o ľudskej morálke a túžbe vlastniť majetok vznikla pri príležitosti 100. výročia smrti tohto nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Festivalový program odštartovalo Švandovo divadlo na Smíchově s projektom Hyde Park I (Pohřební slavnost) a ponúklo aj jemne mrazivú grotesku Xindl X/Dioptrie růžových brýlí o tom, ako sa dá pohrávať s realitou, keď zlyháva ľudská pamäť.

K vrcholom patrilo predstavenie Dejvického divadla, ktoré prinieslo na javisko svetoznámy román I. A. Gončarova Oblomov. Príbeh hlavného hrdinu Oblomova – muža plytkého i hlbokého zároveň, ktorý žije len pre prítomnú chvíľu, sa stretol s veľkým úspechom aj v hľadisku Astorky, ktoré ocenilo aj herecké umenie Ivana Trojana.

Divadlo Alexandra Duchnoviča tiež siahlo po klasike, ale slovenskej. Ťapákovci v réžii Matúša Oľhu posunuli „oblomovčinu“ ďalej – k snahe oslobodiť sa od nedvižnej minulosti v prospech lepšej budúcnosti a dať človeku šancu žiť svoj život. Skazu, komorný príbeh smrteľne chorého fotografa, pre ktorého sa stane múzou a poslednou životnou energiou mladá milenka, videli diváci v podaní hercov Vígszínház z Budapešti. Posledný deň festivalu, ktorý pripadol na medzinárodný projekt Noc divadiel, vyplnil na hlavnom javisku známy Confortésov Maratón Slovenského vojvodinského divadla v réžii Vladislavy Fekete – o troch hrdinoch, ktorí bežia doslova o život. V komornom priestore Trezoru sa na úplný záver prehliadky hvorilo o subjektívne prežívaných dejinách uplynulých 40 rokov. Umožnil to divadelno-fotografický projekt Klietka z červeného zlata v réžii Silvestra Lavríka.

Spoločnou témou inscenácií bol obyčajný človek a jeho snaha žiť svoj život. Niekedy ide o odvážnu výzvu, inokedy o sériu malých i väčších zlyhaní. Pre divákov festivalu to však znamenalo prežiť intenzívne okamihy v jedinečnej divadelnej atmosfére.