Cenu Dominika Tatarku dostala Iva Mojžišová

„Dielo Ivy Mojžišovej napĺňa v plnej miere štatút Ceny DominikaTatarku, teda je to vynikajúce dielo, čo platí o jej celoživotnom diele aj o jej knihe. Je výnimočné najmä analytickosťou, svojím kritickým duchom a zároveň je to ocenenie za jej občianske a ľudské postoje,“ vysvetlil člen poroty Peter Zajac.

Giacomettiho smiech? zahŕňa autorkine texty od 60. rokov minulého storočia až dodnes. Predstavuje úctyhodný záber od výtvarného umenia a pedagogiky cez fotografiu, dejiny kritiky, javiskové výtvarníctvo až po dajme tomu kinetické umenie. Kniha z minulého roku nadväzuje na zborník autorky Giacomettiho oko (1994). Texty v Giacomettiho smiechu? predstavujú základný výskum, historickú interpretáciu aj kritiku slovenskej a zahraničnej umeleckej avantgardy 20. storočia.

„Cena Dominika Tatarku pre dielo Ivy Mojžišovej je absolútne zaslúžená. Iva je v prvom rade kunsthistoričkou a esejistkou, nehlási sa vyslovene k literátom – ale úroveň jej jazyka, štýlu, vyjadrovania je mimoriadne vytríbená a kultivovaná. Každé jej slovo má váhu a je na mieste. V dnešnom balaste, s ktorým sa človek stretáva pri čítaní textov o umení, mám obrovskú radosť, že máme na Slovensku takú výnimočnú autorku,“ myslí si teoretik fotografie a spoluvydavateľ knihy Václav Macek.

„Iva Mojžišová začala písať už v 60. rokoch a ja si na nej osobitne vážim, že predstavuje v našom prostredí ojedinelý fenomén, keď názor a vkus teoretika a kritika umenia v prúde času neprestávajú platiť. A je jedno, či píše o starších umelcoch, alebo o našich súčasníkoch, s jej názormi sa dá vždy stotožniť. Ona nepredstavuje osud autorov, ktorí odrážajú typický vkus nejakej doby a potom, keď sa pominie, vyšumia spolu s ňou. Dielo Ivy Mojžišovej je hodnotné a výnimočné v širokom kontexte umenia – v kontexte literatúry, divadla a umeleckej kritiky ako celku,“ dodal Macek.