Cena Dominika Tatarku pre Longauera a Vyzliekanie z kroja

Výrazná osobnosť slovenského grafického dizajnu získala prestížne literárne ocenenie za reprezentatívnu publikáciu Vyzliekanie z kroja. V druhom diele cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 sa sústredil na Okruh Školy umeleckých remesiel, teda koniec dvadsiatych rokov a tridsiate roky 20. storočia. A na prienik avantgardných výtvarných smerov do slovenskej úžitkovej grafiky.

„Chválim Ľubomíra Longauera za knihu európskeho formátu, za jeho čistý, moderný, účelu slúžiaci grafický dizajn, ktorý je umením. Chválim ho za formu a premyslene vybraný obsah. Chválim text rovnocenný obrazovej časti. Kniha je pozoruhodná tým, že autor je objektívny, hoci sa nevyhýba konfrontáciám, ale nakoniec je každá veta, slovo podriadené zámeru podať čo najúplnejší obraz slovenského grafického dizajnu vo vytýčenom časovom období,“ povedala v laudáciu minuloročná laureátka Ceny Dominika Tatarku, poetka Mila Haugová.

Za Longauerovými knižnými výstupmi je dlhoročná výskumná, zberateľská a kurátorská činnosť. „Často som od študentov počul povzdych na adresu typografie, že na Slovensku nič nebolo a nie je, že tu chýba tradícia. Tak som sa začal zaoberať výskumom. Zistil som, že mnohým veľkým umelcom ako Benkovi, Fullovi, Galandovi sa neštítilo robiť úžitkovú grafiku. A že slovenská typografia má zaujímavé dejiny a jej špička je porovnateľná s českou špičkou,“ povedal výtvarník a grafik, ktorý dvadsať rokov pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Modernú typografiu začali podľa jeho výskumov šíriť na Slovensku mladí komunistickí intelektuáli z okruhu kultúrnopolitickej revue DAV. Na stránkach publikácie osvetľuje pojmy avantgarda a revolúcia v rámci moderného umenia. Na davistoch a ich spolupútnikoch ukazuje vývoj, neľahké a často aj tragické osudy protagonistov moderny nielen v oblasti úžitkovej grafiky, ale aj v širšom kultúrnom kontexte.

V medailónoch mapuje celoživotný vývoj v oblasti úžitkovografickej tvorby Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Zdeňka Rossmanna, Josefa Rybáka a Karla Jaroňa. Najväčší priestor vyhradil pre fundamentálne dielo Ľudovíta Fullu. Neopomenul ani pôsobenie časopisu Slovenska Grafia. „Podobne ako v prvom diele nezatajujem nič z politických peripetií a tlakov, ktorým boli tvorcovia tej doby vystavení,“ pripomína Longauer v monografii, ktorá mu vyniesla jedno z najprestížnejších slovenských literárnych ocenení. Spomína napríklad aj pokusy vylúčiť Fullu z verejného výtvarného života už v roku 1945 a tiež dôvody jeho neskoršieho šikanovania.

„Chválim a obdivujem precíznosť a krásu, s akou je spracovaný každý detail knihy. Ako sa oči majú vždy čoho zachytiť, ako je písmo presne zvolené, aby neunavovalo naše oči. Ako sa talent a skúsenosť pretavili do knihy, ktorá by mala byť hlavne pre mladých. Chválim a ďakujem za potešenie duše a radosť oka a pozdvihnutie ducha,“ dodala Mila Haugová na záver laudácia na Ľubomíra Longauera a jeho knihu Vyzliekanie z kroja.