Slovenskí dramatici uspeli v Beverly Hills
Foto: Andrej Balco
Prvé miesto v konkurencii hier z celého sveta získali Valeria Schulczová a Roman Olekšák so svojou hrou Leni, ktorú má v repertoári Slovenské národné divadlo. Na druhom mieste skončil s hrou Rukojemníci mladý dramatik Peter Scherhaufer, ktorému porota prisúdila aj tretie miesto – získal ho s hrou Seven Days Delay.
Stačilo by im finále
„Ako jedna z mála medzinárodných súťaží je táto otvorená aj pre amerických nerezidentov, teda pre dramatikov a dramatičky žijúcich mimo USA. Je do nej dokonca možné poslať aj hry, ktoré boli už uvedené na javisku,“ vysvetľuje Peter Scherhaufer, čím je pre autorov mimo USA The Beverly Hills Screenplay Contest zaujímavá. To potvrdzuje aj Valeria Schulczová. „S Romanom Olekšákom sme si vlani povedali, že by sme ten text chceli niekam poslať a je veľmi málo súťaží, kde nemusíte byť rezidentom a hra už mohla byť niekde uvádzaná,“ hovorí Schulczová. To, že sa na miestach víťazov stretli Slováci, je podľa ocenených autorov náhoda – účasť v súťaži spolu nekonzultovali.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Toto bol jej štvrtý ročník. Ako cieľ si kladie objavovať nových scenáristov (a dramatikov). Tým, že sídli v Beverly Hills, má priame napojenie na tunajší umelecký priemysel,“ hovorí Scherhaufer. The Beverly Hills Screenplay Contest je podľa Valerie Schulczovej celkom relevantné podujatie, okrem jednej kategórie pre divadlo obsahuje aj ďalších dvanásť venovaných filmovým a televíznym scenárom. „Myslím si, že v rámci amerického, ale možno aj medzinárodného kontextu nie je až taká prehliadnuteľná. To, že sme vyhrali, je pre nás úplne skvelé, ale excelentné by bolo aj to, keby sme sa umiestnili medzi finalistami. Je to určitá satisfakcia, ak váš text zafunguje v nejakom kontexte, ktorý je oveľa väčší ako slovenský alebo česko-slovenský,“ dodáva Schulczová.
Jej a Olekšákova Leni už pritom určitú medzinárodnú pozornosť získala. Inscenovali ju v Srbsku, Macedónsku, chystá sa inscenovanie v Španielsku, uvažujú o nej Poliaci a hra zaujala aj v Izraeli. „Keď sme s inscenáciou Slovenského národného divadla hosťovali v Izraeli, prejavili o text záujem a nedávno som im ho posielala, tak uvidíme, či ho budú inscenovať,“ hovorí Schulczová. A Leni slávila úspechy aj v Česku, kde ju uviedlo pražské Divadlo v Řeznické v hlavnej úlohe s Vilmou Cibulkovou. Za postavu Leni získala Cenu Thálie – podobne ako Zdena Studenková, ktorá úlohu stvárnila v SND a získala cenu DOSKY pre najlepšiu herečku.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Hra Leni je fikciou o stretnutí dvoch reálnych postáv – amerického moderátora Johnnyho Carsona, ktorého talkshow patrila roky k najsledovanejším, a „Hitlerovej režisérky“ Leni Riefenstahlovej, ktorá do jeho show v roku 1974 prichádza predstaviť svoj prvý dokončený projekt od porážky Nemecka – knihu fotografií z Afriky. „Aká je zodpovednosť umelca za jeho dielo? Aká je hranica medzi posluhovaním ideológii, aktívnou spoluúčasťou na budovaní režimu a umeleckou tvorbou? Je možné prevziať zodpovednosť za dobu, v ktorej tvoríme?“ pýtajú sa autori v hre.
Obstáť v medzinárodnej konkurencii
Či Leni uvedú aj v trumpovskej Amerike, ukáže čas, rovnako ako pri Scherhauferových hrách. Rukojemníci, ktorí skončili na druhom mieste, sa umiestnili už v súťaži Dráma 2014 na bronzovej pozícii. Inscenácie sa zatiaľ nedočkali. „Štruktúra vychádza od Jeana-Paula Sartra (S vylúčením verejnosti). Štyri postavy (manažérka v korporácii, samozvaný Mesiáš, egoistický manipulátor, paranoidná starena) sa ocitnú v salóne, bez toho, aby vedeli prečo. Postupne odhaľujú svoje životné strachy, bolesti a túžby. Cez rádio sledujú rukojemnícku drámu, aby sami neskôr zistili, že sú rukojemníkmi. Témou hry je neschopnosť človeka žiť v pravde pred sebou samým, kvôli čomu si vytvára ochranné mechanizmy, ktoré ho – paradoxne – nezachraňujú, ale ničia,“ charakterizuje svoju hru autor.
Foto: Archív Petra Scherhaufera
Rukojemníci vznikli v slovenčine, Seven Days Delay už písal po anglicky vyslovene pre anglické a americké divadlá a súťaže, kam ju začal teraz posielať. „Seven Days Delay je o citovej závislosti a deštruktívnych vzťahoch, ako aj o rodinnom dlhu, ktorý ide naprieč generáciami. Hra o tom, ako veľmi človek túži byť milovaný a akceptovaný, ako aj o tom, čoho je schopný, vedome aj nevedome, keď sa mu tejto validácie nedostáva,“ charakterizuje hru autor, ktorý má za sebou už úspešné umiestnenia v súťažiach ako Román 2006 či v niekoľkých ročníkoch divadelnej súťaže Dráma, ktorú vlani vyhral s hrou Osamelosť bežca piesočných dún. Spolu s Michalom Hvoreckým a Andrejom Kurucom je autorom jednej z troch minidrám, ktoré pod názvom Identikt v bratislavskom Štúdiu 12 uvádza divadlo Nomantinels.
Ohľadom uvádzania svojich hier v Amerike Scherhaufer veľké oči nemá. „Pre mňa je momentálne najdôležitejšie vedomie, že píšem dobre, že som kvalitatívne schopný obstáť aj medzinárodne. Že témy, ktoré si vyberám, sú univerzálne, zrozumiteľné, reflektujú to, čím žije svet teraz, čo ľudia poznajú, pričom sú podané priamym a dynamickým jazykom. Je naozaj príjemné byť vypočutý a pochopený niekým z opačnej strany zemegule,“ hovorí. „Uvedenie hry na javisku je vždy bonus navyše, ktorý neberiem ako samozrejmosť ani na našom malom Slovensku. Paradoxom teda je, že moju prvú hru inscenovali v Budapešti, ďalšiu v Brne, až napokon prišla pred štyrmi rokmi na rad Bratislava. Divadlo LAB na VŠMU, inscenácia Hovorkyne a režisér Ivo Dobrovodský.“
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ