Album, ktorý dodal alternatíve odvahu, oslavuje 50 rokov

Vladimíra Gahérová | 12.03.2017 05:00
Z prvého albumu skupiny The Velvet Underground sa spočiatku predalo len 30-tisíc kópií, ale každý, kto si ho kúpil, si založil vlastnú skupinu. Citát hudobníka Briana Ena dokonale vystihuje situáciu, ktorá nastala koncom 60. rokov, keď ich debutová štúdiovka uzrela svetlo sveta. Album The Velvet Underground & Nico sa spočiatku naozaj nestretol s pozitívnym ohlasom, dnes však patrí ku kultovým a najdôležitejším nahrávkam hudobnej histórie, ktoré ovplyvnili nielen alternatívny rock. V nedeľu 12. marca oslávi svoje 50. narodeniny.
Obal albumu The Velvet Underground &... Foto: SITA/AP, Polydor
The Velvet Underground & Nico Obal albumu The Velvet Underground & Nico, ktorý navrhol Andy Warhol.

V čase, keď sa rock postupne vymaňoval zo škatuľky a začal odvážnejšie skúšať svoje možnosti, sa v začínajúcej americkej kapele The Velvet Underground stretli dve výrazné autorské osobnosti – John Cale a Lou Reed. Ich odvahu a túžbu experimentovať len podporilo inšpiratívne prostredie výstredných umelcov, ktorých vo svojej Továrni združoval známy výtvarník Andy Warhol. Vedúca osobnosť pop-artu si skupinu vzala pod ochranné krídla a vylepšila ju o ženský element – jeho múzu, tajomnú modelku, herečku a speváčku Nico s hlbokým podmanivým hlasom a o nič menej podmanivým zjavom. Warhol sa stal manažérom skupiny a takisto producentom ich prvého albumu, ktorý nazvali jednoducho The Velvet Underground & Nico.

The Velvet Underground & Nico - Sunday Morning

S osobou Andyho Warhola sa spája aj ikonický obal albumu – žltý banán, ktorý sa dal spočiatku aj celý ošúpať, čo však niektorí vnímali ako dekadentnú provokáciu. Rovnaký postoj zaujali médiá aj verejnosť k celej nahrávke, ktorú odsudzovali pre pozitívny postoj k drogám či promiskuite. Niektoré obchody album celkom stiahli z predaja, rádiá ignorovali ich skladby, printové médiá odmietli propagovať ich koncerty. Nahrávka The Velvet Underground & Nico bola nadčasová v pravom zmysle slova a v Lete lásky 1967 na ňu ľudia jednoducho neboli pripravení. Slávny „banánový album“ však postupne dozrieval a niektorí si jeho nesporné novátorské kvality začali uvedomovať.

The Velvet Underground & Nico - Heroin

Jedným z nich bol aj hudobník Iggy Pop, ktorý ku kapele spočiatku nebol príliš zhovievavý. „Keď som po prvý raz počul album The Velvet Underground & Nico, jednoducho som tú hudbu nenávidel. Hovoril som si: ,Ako môže niekto urobiť nahrávku, ktorá stojí za h*vno. To je nechutné. Všetci tí ľudia ma nesmierne štvú. Je to nechutná hipisácka háveď (…) Tá hudba je odpad.‘ A potom, o šesť mesiacov neskôr, ma to dostalo. Vravel som si, oh môj bože, wow, toto je vynikajúca nahrávka,“ cituje Popa kniha Velvet Underground's The Velvet Underground and Nico od autora Joea Harvarda.

The Velvet Underground & Nico - Venus in Furs

Uznanie však prišlo neskoro a v kapele sa začali postupne prejavovať nezhody medzi Reedom a Caleom. Skupinu už predtým opustila aj speváčka Nico, ktorá odštartovala sólovú kariéru. Na svoj debut a prácu na ňom však členovia vždy spomínali v dobrom. „Naozaj sme si to užívali. Mali sme možnosť urobiť niečo revolučné – skombinovať avantgardu a rokenrol a vytvoriť niečo symfonické. Nezáleží na tom, aké hraničné a deštruktívne to nakoniec bolo, pre nás všetkých to bolo nesmierne vzrušujúce. Boli to naozaj dobré časy,“ cituje vo svojej knihe Joe Harvard bývalého člena kapely Johna Calea, ktorý 9. marca oslávil 75 rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ